Amazon Basin (Rurrenabaque)

5 dnovy vylet z La Pazu do Amazonskeho pralesa bol nam odporucany vacsinou z nasich byvalych spolucestovatelov, ktori rezu Juznou Amerikou rychlejsie ako my.

Amazon sme planovali tak ci tak urobit, no neboli sme rozhodnuti na stopro z ktorej krajiny.  Bolivia je nielen najlacnejsou variantou, no zaroven (aspon momentalne) uplne bez malarie a v porovnani s takou Braziliou, su Amazonske pralesy severnej Bolivie relativne nedotknute.

Rozhodnutie bolo jasne.  Po par dnoch v La Paze a ‘Jazde Smrti’ sme leteli do Rurrenabaque.  Let 25 minut vo vzduchu vs. 18-24 hodin v kamikadze buse… Fuu, rozhodli sme sa pre lietadlo tam a cestu spat absolvovat v autobuse.  (Mito to dal oboma smermi busom, ja som sa prisposobil vacsine.)

Amazon Basin je jednym z najvacsich a najzazracnejsich regionov Bolivie.  Dazdove pralesy su bohate na floru, faunu, prapovodnu kulturu, jazyky a tradicie, ktore tu od nepamati lakaju dobrodruhov a cestovatelov z roznych koncin sveta.

14.tisicove mestecko Rurrenabaque (Rurre) s jeho skvelou lokaciou je idealnym basecampom vacsiny cestovatelov v tomto regione.  Bielych backpackerov je tu snad viac ako Bolivijcanov (aj preto je tu cestoviek viac ako po dazdi dubakov pod dubom), no mestecko ma super vibe, pohoda lezi vo vzduchu a clovek si tu s lahkostou vie predstavit stravit relaxovanim i 3x viac casu ako povodne planoval.  Restauracie, kafeterie a pubiky/klubiky zapadneho stylu pomahaju pri vybere aktivit v case bytia mimo dzungle.

Nase 3 dni v pralese, kedy sme sa vacsinou plavili lodkou riekami a rieckami boli perfektne zorganizovane.  Program mal idealny balanc medzi ‘pracou’ a oddychom.

Okrem must-see zapadov slnka (a 1 vychodu niekde v poli – ten flek som doteraz nepochopil 🙂 ) sme lovili pirane, ktore tak ugrilovane vecerali, kupali sa s ruzovymi delfinmi a aligatormi, hladali anakondy v bazinach a samo, len tak chilloutovali sledovanim zivota zvierat v riekach a korunach stromov v ich okoli.  Highlightikom bol  aj hunt na kaimanov jednu noc po veceri.  Sikovny guide ho chytil do par minut, my narobili tourist fotos, metroveho obojzivelnika pustili na slobodu a sli dalsi zazitok oslavit stamperlikom do chajdy.

Fotos, ktorych sa Mito do brutalu narobil sa dockate, ked si (Mitkes) najde volnejsi cas.

20hodinovka katastrofalnou cestou z Amazonu do La Pazu (cca len 300km!) ubrala energie, no hned po navrate do hlavneho mesta sme ju dobili sprchou, ranajockami a radostou zo sledovania vyherneho Slovenska nad Talianskom.  Hned po zapase nas cakala dalsia 3hodinovka minibusom.  Pokracovali sme na sever, do mesta Copacabana, ktore lezi na juznom brehu jazera Titicaca.  Copa je startovnym miestom pre navstevu ostrovov Slnka & Mesiaca (Isla del Sol a Isla de la Luna) a zaroven vhodnym miestom na rozdelenie cesty z La Pazu do Peru.