Pred prichodom do hlavneho mesta Bolivie som pocul oboje: ozaj cool, i ozaj spatenka mesto… U mna sa dostal La Paz do prvej z tychto kategorii.
Mesto vo vyske 3660mnm nie je az tak velke, akoby som na 10milionovu Boliviu predpokladal. Je ale najvacsim mestom krajiny, sidlom vlady, komercnym, financnym a priemyselnym centrom. Pri sucasnom trende je zaroven jednym z najrychlejsie rastucich miest celej Latinskej Ameriky. So zakladnymi pravidlami ostrazitosti a cestovatelskou rozumnostou je uplne v hraniciach bezpecnosti.
Prechadzka ulicami La Pazu nachadzajucom sa v kopcoch si vyzaduje nejednu prestavku, kvoli hustemu smogu a vyssie spomenutej nadmorskej vyske.
Mark, ktory priletel priamo z Melbourne na letisko bolivijskeho kapitalu, ktore lezi az v 4100vke, sa z tychto klimatickych podmienok par dni spamataval.
Plne cesty a chodniky vsemoznej premavky s jej cmudom, pedestrianov, predavacov, cisticov topanok, outdoor miestnych marketov s jedlom, ovocim, zeleninou, elektronikou, oblecenim, handikraftom je duzinou tohto velkomesta.
Okrem urobenia si vlastneho nazoru na La Paz a vyzdvihnutie Marka sme tu prisli aj kvoli dvom dalsim veciam:
1/ zbicyklovat Najnebezpecnejsiu cestu na svete (jedna z top turistickych ‘atrakcii’ v okoli La Pazu),
2/ zorganizovat si cestu do bolivijskej casti Amazonskeho pralesa.
Jedna vecicka vysla lepsie ako druha, ‘Cestu smrti’ som uz s fotkami nahodil na blog; prales s aligatormi, lovom pirani, opicami a kupani sa s pink delfinmi je na ceste 🙂
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!