Príspevok Foz do Iguacu, Brasil zobrazený najskôr Triper.sk.

Dalsie dva dni boli turisticky hekticke. Prvy den sme stravili skoro 7 hodin pri Iguazu vodopadoch na argentinskej strane. Clovek hika alebo je s mierne chorobne vyzerajucim usmevom bez slov. Audio je doplnene hlukom 275 vodopadov padajucich 80 metrov do Rio Iguazu. Fotime ako hluchi. Kazdych par metrov vpred i vzad ponuka nieco nove, minimalne viac vody. Slnko prazi, modra obloha s bonus bielymi oblacikmi, miestami double-deckerove duhy robia nase fotografie snad az prilis komercnymi. -Joke- . K vodopadom sa viete priblizit naozaj blizko. Voda prska a lieta vzduchom co vacsinu makkysov ‘nuti’ si obliect prsiplaste…

Brazilsku stranu sme urobili do obeda na druhy den za necele 3 hodiny. Ta na rozdiel od Argentiny ponuka skor panoramaticky vyhlad zhora, aj na vodopady, ktore z Argentiny nie je vidiet. Tiez uzas, no tym, ze ste od nich dost vzdialeni, je zazitok trochu menej adrenalinovy. Snad az na posledny viewpoint (vyhlad na mostiku na vode plus extra z veze), kde ste pri Garganta del Diablo – Hrdlo diabla. Tam padne sanka aspon 91% ludi a zmoknu fotaky i tie zabalene v tricku.

Nas den brazilskou stranouvodopadov zdaleka neskoncil a 2 hodiny po obede sme uz palili cez brazilsko-paraguaysky hranicny prechod do slnkom tyraneho zapraseneho pohranicneho duty free mesta – Ciudad del Este. Z jeho cez den super chaotickych ulic centra sme z casovych dovodov brali hned po zmene penazi taxik a hnali to pozriet i paraguaysku stranu ‘vodopadov’. Do r. 1975 na mieste, kde lezali/padali vodopady Sete Quedas, dnes stoji druha najvacsia vodna elektraren na svete – Itaipu. Tento $25 miliardovy projekt a jeho generatory dnes zasobuju 80% paraguayskeho dopytu po elektrine a 25% celej Brazilie. Na druhu stranu negativny environmentalny dopad spojeny so stavbou Itaipu bol nemaly. Napr. ‘len’ po Sete Quedas vodopadoch, ktore boli impresivnejsie ako cele Iguazu dokopy, dnes uz nie je ani slychu.

Medzi par zaujimavosti moze patrit fakt, ze pri pracovnom tempe akom sa makalo pri vystavbe Itaipu, vymiesili kazdych 55 minut taku kopu betonu, ktora by stacila na postavenie 20 poschodovej budovy. V case najvacsej pracovnej spicky prichadzali do Itaipu kazdych 15 minut vetriesky s 30t cementu, 24 hodin denne po dobu 4 rokov a v jedalnach sa konzumovalo mesacne 1.4 miliona porcii jedal. Zucastnili sme sa 1 hodinovej tury , kde sme viac videli ako v spanielcine rozumeli. Urcite ale nase usilie dopracovat sa k tejto navsteve stalo za to a odniesli sme si z nej dalsi zaujimavy zazitok.

Vecer a noc sme stravili v tmavom polomrtvom Ciudad del Este. Hodili nieco menej dobre vyzerajuce do zaludka a tak nasli putiku, kde sa hral skvely nohejbal a miestni postarsi pani hrali na gitaru a harfu a pritom nieco v dvojhlase pospevovali.

Príspevok Iguazu Waterfalls, oh´yeah! zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Itaipu & Ciudad del Este zobrazený najskôr Triper.sk.

V Diable nas uz cakala tma a zavrety kemp.  Nic moc to na radosti v den mojich menin nedodalo, polhodku sme odkracali v komplet tme do prveho najblizsieho hostela, kde zniceni dali nieco male k jedlu a hodili sa do posteli.  Noc bola drsna.  Pod prikryvkou hic, nad nou pluk komarov.  Kedze sme v hosteli na Stracej nozke boli jedini hostia a nasa izba mala namiesto murov plachty, ich okupacii sa vyhnut nedalo.  V Montevideu nam neskor zvestovali, ze noviny su plne sprav o extremnej invazii komarov v celom Uruguayi.  Myslim, ze prekonali i moje zazitky z Azie 🙂

Príspevok Den cesty z Brazilie do Uruguaya zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Chuy-Chui: Brasil/Uruguay border crossing + San Miguel zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Florianopolis – Couchsurfing & Camping zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Sao Paulo – Mito’s birthday & rest zobrazený najskôr Triper.sk.

Na druhy den sme sa uz skvarili cely den na uzasnej plazi (4 minuty z jej domceka).  Byvame zo 30′ busom z Floripy na ostrove Santa Catarina, ktory je hlavnym lakadlom tohto mesta.  Velky ostrov so vsetkym (388k obyvatelov vratane F.), no hlavne s asi 40 nadhernymi plazami. Jedna lepsia ako druha, no aj s autom alebo viac casom ich clovek len tak nepokori.  Nam do toho sramotilo pocasie.  Mozno aj preto sme tu stravili namiesto 4 dni celych 6.

Pocko sa menilo kazdy den, no najvacsi extrem sa na nas vylial, ked sme to riskli a sli kempovat.  V 5 clennej skupine sme zmakli 2 hodinovy trek za obednajsieho slnka, dazda, s batohmi, stanmi, karimatkami, surfmi, opicou, vlastne vsetkym okrem slovenskej slaniny.  Sliapali sme cez husty rainforest a kopec, ktory sme asi i podcenili.  Dorazili sme na zasitu panensku plaz obkolesenu zelenou a skalnatymi kopcami.

Dobiti na mraky sme postavili 2 stany s pristreskom, ktory sa nas neskor snazil zachranit od nezmyselneho pocasia.

Zberanie dreva v rainforeste nie je az taky humor.  Dreva niet vobec.  Pravy opak ako v nasich lesoch.  A hladat suchsie drevo v takom ‘lese’ po hodinach dazda bol dalsi challenge.  Ked sa co to podarilo najst alebo si osvojit z inych opustenych kempov ;), hodili sme sa do vody a tak pred zotmenim zacali s pripravami zivanskej.  Traja Brazilci pozeraju na nas, pytaju sa o fotia to, co sa my tvarime, ze ma nejaky recept.  Ked bolo narezane a uz sa zotmelo, bud nehorelo drevo alebo prsalo druhy, potom treti krat alebo fukalo tak, ze sme museli vytvarat dodatocne zabrany proti vetru a dazdu.  Cisty pohlad na prvotno-pospolnu spolocnost, ktora v oci iritujucom dyme a za extremnych podmienok udrziava a stratit nehodla ohen a obzivu.

Nakoniec to nedopadlo az tak zle.  2 jedle baliky a neplanovany skoro gulas nam trvalo pripravit za necelych 5 hodin.  ‘Boa noite’ rychlo uzatvara den.  Vliezame do stanu s vierou, ze zajtra vyjde pocko a v stane na nas necaka az tak vela ziznivych komarov.

Príspevok Florianopolis & Santa Catarina zobrazený najskôr Triper.sk.

Na stvrty den, prvy uprsany, sme tesne po obede opustili Paraty a vydali sa do Sao Paula super komfy busom, s miestnom a  klimou ako v transatlantickom lietadle business triedy.  Podstatou vyletu do SP bolo hlavne stretnut Felipeho a Elaine; kamosov, ktorych som spoznal pocas svojho ucinkovania v Londyne.  S Felipem som pracoval vo Flaming Nore este v r. 2005 a doteraz udrzal kontakt.  Vidiet kamosov v ich rodisku, mat o ubytko postarane a nechat vsetky plany na nich bol vynikajuci pocit.  Nic ine ci okrem nich konkretnejsie sme od mesta necakali.

Sao Paulo (16 mil) je najviac kulturnym, komercnym a industrialnym centrom Brazilie a zaroven jedno z najviac kozmopolitnych miest na svete.  Medzi pikosky, ktore som sa o tomto meste docital a dopocul patri fakt, ze v je v nom tolko aut ako v celom Rio do Janeire obyvatelov.  Tiez to, ze zivotny styl ‘paulistanov’ je “work hard, play harder”.  To sa mi ozaj lubilo 🙂  Naopak, SP je tvrdy konkurent  Ria a Salvadoru co sa tyka crime sceny, ale otazku bezpecnosti uz nechavame na domacich.

Obzvlast silou v tomto meste je ako sa tu brutalne kradnu nielen zaparkovane auta.  Tie sa potom predavaju na ciernom trhu vacsinou po suciastkach.  Na takomto markete vychytite samozrejme mnohonasobne lepsi deal ako u ofiko predajcov, a preto ak sa dostanete do situacie, ze je vam treba vymenit auto-suciastku, hned viete, kde ju dostat lacnejsie.  Cyklus krasne uzavrety, sedliacka logika nedovoli hyena businessu zahynut.  Aby sa kradezi auta zabranilo, je v noci na krizovatkach bez premavky dokonca legalne auto na cervenu vobec nezastavovat.  V slabsej premavke staci spomalit a v jazde pokracovat.  (Pozn. Elaine ukradli tymto sposobom dve auta, jej i Felipeho otcovi tiez po jednom).

Cast 2 – Ruka hore, dzira pod pazuchu a slama za usami aneb 3:2 (3 caipirinhe na dvoch slovakov)

Do SP sme dorazili vo stvrtok vecer 25.2., den pred Mitovymi narodeninami a noc pred zapasom Kanada vs Slovensko.  Vedeli sme, ze ak mame mat niekde sancu pozriet tento zapas, bude to prave v SP.  Piatok bol pre narodeninoveho chlapca ako vysity.  U Felipeho sme unavu dospali vo vlastnej izbicke s homey atmoskou, sprchou a wifi.  Vsetko pozornost a starostlivost jeho mamci a sestry Lidie smerovala na nas.  Pranie a hlavne nase zaludky neusli ich pozornosti.  My sme na oplatku podarovarovali bosacku 52jku a nadelili humoru celemu domu 🙂

Po mensom sightseeingu SP, ktory nas nicim extra nezaujal, vsetko sustredenie smerovalo uz len na vecer.  V prvom rade, kde si pozrieme hokej.  Flek nam nasli kamosi, parkli sme to o blok dalej rovno na rohu kde stala jedna skareda krcma.  Mito ju nazval mexicka (sedel tam jeden typek s klobukom alebo mozno preto, ze to bola ozaj slusna diera; okrem baru vsetko z plastu).  V ‘mexickej’ krcme sa ale servirovala od srdca silna caipirinha s flaskovymi pivami.  Krcma bola na rohu krizovatky, vietor prefukoval z dvoch smerov.  Narodeninovy upal zacal presne tu, kde sme zaroven spolu s Lidiou vyckali na Felipeho.  Caipirinha sadla, i ta druha.  A tak uz pripraveni na zapas vstupujeme do klubu O’Maileys nieco pred 11pm (hrozne, skoncili sme v SP v Irish pube :))  Partia sa rozrastla, bolo nas uz 6.  6=6 caipirinh + vedro s heineknikmi.  Natiahli sme SVK hokejove dresy a povzbudzovali sport, ktory nikto v krcme snad v zivote nevidel.  Az na slovensku hru a vysledok to bol maximus fun vecer, ktory sme na tele pocitovali celu sobotu, ba az do nedele.

Cez den v sobotu sme zvladli live brazilsku kapelku v parku Ibirapuera, vecer cisty chill pri hudbicke a pokec az do polnoci kedy sa nam na stastie&nestastie zaroven podarilo najst linku, kde sa dalo online sledovat nasu prehru bronzu.  Sklamani a bez velkych reci sme zalahli pred 3hod rano.  Nedela bola o jedle, dazdi, jedle, baleni, jedle a priprave na 11 hod nocnu cestu busom do Florianopolisu.

Príspevok Z Paraty do Sao Paula zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Paraty – pictures zobrazený najskôr Triper.sk.