Slnkom zaliata 1.1 melkova Carta je kolonialnou pychou Kolumbie, rozpravkovo peknym a romanticko situovanym kulturno-historickym velkomestom.   Mesto zalozene spanielskymi dobyvatelmi v r. 1533 bolo svojho casu hlavnym pristavom na pobrezi Karibiku a dolezitou branou k ceste na sever kontinentu.  Kedze si v nom Spanieli odkladali nazhromazdene bohatstvo odnate povodnemu obyvatelstvu, lakala Cartagena aj nejednu odvaznejsiu piratsku vypravu.  Snad tu najznamejsiu viedol Francis Drake v r. 1586.  Carta najskor schytala facku, pretoze Spanielom to uz viac nedalo a vystavili neprederavitelny nedobytny pristav, mesto obmurovali hrubym ochrannym murom s delostrelectvom, ktoremu tiez napomahala rada roztrusenych pevnosti.

Cartagena je dnes modernym ‘in’ rezortom na pobrezi mora, najvacsim kolumbijskym pristavom a dolezitym priemyselnym centrom krajiny.  Napriek tomu historicka cast mesta ostava viacmenej nezmenena a zivoj v nej modernizmom naoko neovplyvneny.  Zelene namestia s plnymi lavickami ludi alebo holubov, velke pestrofarebne balkony a okenice kolonialnych bielych alebo nie domov stojacich na kamenmi vykladanych ulickach si az pytaju o vytiahnutie fotoaparatu ci tlac pohladnic pre miestne PNS.

Za svojich cez 10 dni v tychto koncinach som objavil a zritualnil si nejedno miesto mesta – mam svoju ranajkaren, obedaren, rychlu lacnu grilkuriaren, mix-fruit dzusiaren, dokonca i sunset kaviaren, kde obsadzujem ako J.Nicholson v As Good as it Gets filme rovnake stoly a barove pulty v podobnych casoch po sebe nasledujucich dni.  (A bavi ma to).  Su to miesta, ktore mi bud fakt sedia, alebo pripominaju spolocnost blizkych, ktori sa plavia uz svojimi osudmi niekde inde.  Zazil som tu denny qas pri bazenoch i reggaetonom ci salsou nasiaknute nocne kluby.  Dokopy som tu vystriedal 4 ubytovne (poniektore na moj styl az nadstandard) a 5tu zo supolia na stracej nozke na plazi Playa Blanca (vzdialenej z Carty 35km) okupoval cele 3 dni.  Sledovanie zapadu slnka z postele mi prislo miestami az trapne 😉

Nieze sa mi to len zda, ale je uplne iste, ze mi tento cas hodoqasu bude v Strednej Amerike bohuzial nemalo chybat.  Neda sa ale nic robit.  Plachetnica, ktora ma mala vziat do Panamy odplava namiesto stvrtku (potom v piatok, tak v sobotu…) az (uz?) v pondelok.

Stredna Amerika bude dost o pretekoch, drtenim (a byti drtenym) jednotlivych krajin (plaze a vegac som z itinerara nemilosrdne uz vcera vyskrtol).  Dufam, ze v niektorej z krajin na severe odchytim i svojho surf braska.  (Itinerar)

Pohoda mi ale vyhovuje a som rad, ze to ovela dlhsie ako ani neplanovane cakanie na mna spadlo prave tu…  v paradnom meste, ktore pre mna zaroven predstavuje velku kulturnu bodku a pretatie cielovej pasky za mojim cestovanim po kontinente Juzna Amerika.

Akurat som dopil svoju dennu vitamovu davku (melon + broskyna = super kombo) a dviham sa z mnou oblubenej mix-fruit dzusiarne do zivej uz nocou napustenej ulice.  I ked som bez kamaratov ci planu na tuto sobotnajsiu noc, mam pocit, ze sa spokojne necham niekym, na nieco zaujimave, do par hodin prehovorit.

Príspevok Qas Cas: Cartagena/Colombia zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena & Playa Blanca/Rosario Pic Splash zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena & Playa Blanca – Panoramas zobrazený najskôr Triper.sk.

Uz od 8ej rana ale cakame na autobusovom terminali na 13 hodinovu cestu do Valencie, kde hned so stastim,  bez dlheho cakania, prestupujeme a zaberame posledne tri miesta dalsieho autobusu iduceho na zapad do Maracaiba.  Sme radi, ze veci klapu.  Tesime sa vsak len par hodin.  Autobus, v ktorom som uz v alfa hladine zastavuje a o 2ej rano uz vsetci cestujuci stoja na kraji dialnice.  Problem s motorom v skorej rannej hodine a pokrocilom stadiu unavy nedodal vobec na radosti.

Mina nas a cosi opodial zastavuje podobny autobus iduci tiez do Maracaiba.  Volne miesto nema ani jedno, no sofer nas pozyva do ulicky alebo na schody.  Bez vahania sa rozhodujeme pre pohyb, a preto obsmrdanie na tmavej dialnici nechavame slabingerom resp. ostatnym byvalym spolucestujucim.  Cesta je ale zarubana a v polosede so stiahnutymi nohami na schodoch odratavam hodiny.  Tych, aby malo nebolo, sa z osmich vyklulo kvoli defektu 11.

Do Maracaiba prichadzame o 10ej rano.  I ked mame za sebou skoro 25 hodin cesty, stale jej nie je koniec.  Menime nejake dolare na black markete, prebieha rychla organizacia shared taxika cez hranice do Kolumbie.  Slnko nas prazi, hlad a smad hasime sendvicom, vodou a kafcom z plastu na stojaka.

Aspon, ze nam sedi gro planu.  Caka nas uz len par hodin na hranicny prechod, ktory i ked patri k dvom najbezpecnejsim spajajucim Venezuelu s Kolumbiou, je stale odporucane prekrocit za vidna.  Auto bolo kontrolami zastavene zo 5-7 krat, no bezpecne a v klidu sme to dali.  Hurraa!  Sme spat vo vytuzenej Kolumbii!  Na tento okamzik som sa ozaj tesil.   Venezuela bola fine, no snad s najmenej veselymi a usmievajucimi sa ludmi.  Definitivne aspon v porovnani s ostatnymi mnou precestovanymi krajinami Juznej Ameriky.

V slnecnej Kolumbii nas cakal na 17 minut presne autobus, ktory nas bral do ciela tejto nekonecnej streky – Santa Marty.  Posledna 5-6 hodinovka i ked v brutal cistom a modernom spaceship buse si ziadala o spanok, no vysoky stav unavy a vycerpanie ho odstartovat nijako nedokazali.

Vdaka Bohu sme uz v Santa Marte!  37 hodin non stop trkotacky sme narychlo zmyli studenou vodou sprchy paradneho hostela.  Po uvitacom pivku, ktore sme dostali v bare po check-ine zdarma, nasledovali dalsie 2 platene.  Sme spat v raji.

Nadisli dni trochu nic nerobenia, oddychu a blogu.  Sli sme na skok okupat sa i do Tagangy, kde Mito zavital uz pred mesiacom.  Mestecko docela pohodka, no pre mna na taky max 1 day visit.  Dali sme vegac pri vode, kde sa chladil tak pes ako aj samotny zmrzlinar.

Zo Santa Marty Lucka vystartovala na 4 dnovy trek do Strateneho mesta (Ciudad Perdida).  Moj stav pretrekovanosti rozhodol za mna tento trek uz bojkotovat.  Steve to bral do Cartageny po pobrezi Karibiku a ja som sa na poslednu chvilu rozhodol pre pozyvaci list do Bogoty na Couchsurfing, ktory bolo tazke odmietnut.

Stretko s Luckou som mal v Cartagene o 5 dni.  V tomto luxusnom kolonialnom 1.1 milionovom meste na pobrezi Karibiku zotrvam nejaky ten tyzden.  Bude to zaroven moja bodka za Kapitolou c.1 – tripe po Juznej Amerike.  Odtialto totiz zoberiem podobnu plachetnicu ako Mito, ktorou sa 5 dni dobrodruzne poplavim cez ostrovy San Blas do Panamy – Strednej Ameriky.

Príspevok Opustenie Venezuely, spat v Kolumbii zobrazený najskôr Triper.sk.

More previously –

http://triper.sk/2010/08/28/taganga-panny/

Príspevok Back to Colombia (from Venezuela) – Caribbean Story Starts zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Merida City Pix zobrazený najskôr Triper.sk.

Freddy Vasquez nam navrhol, ze skontaktuje jeho dobreho kamarata zijuceho v Bucaramange, ktoremu sa mame pred nasou cestou ozvat.

Napad sa nam pozdaval, a preto den pred prichodom do Bucy som hodil Giovannimu prvy mail.  Den neskor, par hodin pred odchodom z Barichary, bolo vsetko potvrdene uz aj s instrukciami ako sa k nemu dopravit.  38 rocny usmievavy Giovanni, vyzerajuci tak max na nieco drobne cez 30, nas cakal pri prichode taxika pred zaslnenymi dverami jeho domu.  Uvitanie, zoznamenie, ponuka dzusu a skromneho noclahu.  Maximalny flegmatik, otec dvoch deti a nevlastny tretieho, nam hned vysvetlil, ze je priatelom priatelov jeho priatelov.

Mali sme len cosi vyse hodiny do zavretia bank, ktorych navsteva bola prioritou nasej Bucy.  Spolu s Giovannim sme zamierili do jednej z nich, aby sme sa kvalitne vyzbrojili americkymi dolarmi pre trip do Venezuely.

Ta je totiz znama dvoma vymennymi kurzmi – oficialnym a tzv. paralelnym (ciernym trhom).  Za predpokladu, ze by sme vo Venezuele pouzivali platobne karty, ci uz pre ziskanie hotovosti (Bolivaros) alebo v bezhotovostnom platobnom styku, dostaneme v prepocte za akekolvek deviza skoro 2x menej ako pri vymene valut na paralelnom trhu.  (Momentalny vymenny kurz v bankach ponuka 4,3 Bolivaros za 1 USD, cierny market 8 Bolivaros!  Ak teda nepouzijete market negro k vymene penazi, predrazi sa vam pobyt vo Venezuele na dvojnasobok).  Cernota, palec hore! 😉

Po miernych strapaciach dostat sa k hrubsej obalke americkych buckov sme slavili uspech spolocnou burger&beer kombo vecerou.   Giovannimu pivko slo a i ked ja by som v ten vecer uprednostnil skorsi spanok (budik dalsieho rana sa tesil na predsiestu), ako sa na hosta patrilo, Slovensko som do hanby nepolozil.

Bolo okolo 11ej, ked sme s Giovanniho 3-rocnym synom odbehli v ich bariu kupit par lahvacov a po kratkej zastavke v miestnej krcmicke ich prinieli domov.  Pridava sa k nam i Giovanniho mamca, ktorej uslo zastavenie slz pri spomenuti jej manzela, ktory vazne chory lezal v posteli o poschodie vyssie.  Pri stole klabosime uz i s manzelkou, je polnoc a syn hra pri nas stale nejaku hru na laptope.  Ja poctivo stale reprezentujem Slovensko, Lucka mala tentokrat break a venovala sa poslednym ockam pri dostrikovavani jej ciapky.

Po polnoci hadzu -este pred par hodinami pre rodinu neznamych- matrac s navleckou na zem, kde usiname v spacakoch.  Ludia, ktori nas nikdy predtym nevideli a ani o nas nepoculi si nehladaju vyhovorky preco nepomoct a pri ich kazdodennych trapeniach a starostiach vas s pokojom a bez vahania prijmu a ponuknu vsetko, co ich skromny zivot obsahuje.

Tak ako kazdy den pocas nasho pobytu v Kolumbii, i dnesok silno boduje srdecnostou, ochotou a otvorenostou zo strany domacich, u ktorych myslienka ‘priatel mojich priatelov je mojim priatelom’ je aplikovana v praxi, nie len vycitanym riadkom z Pavla Dobsinskeho.

Príspevok Bohatstvo priatelstva (Piedecuestas/Bucaramanga – odchod z Kolumbie) zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena zajsh!!! zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena – Panny zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena zobrazený najskôr Triper.sk.