Uz od 8ej rana ale cakame na autobusovom terminali na 13 hodinovu cestu do Valencie, kde hned so stastim,  bez dlheho cakania, prestupujeme a zaberame posledne tri miesta dalsieho autobusu iduceho na zapad do Maracaiba.  Sme radi, ze veci klapu.  Tesime sa vsak len par hodin.  Autobus, v ktorom som uz v alfa hladine zastavuje a o 2ej rano uz vsetci cestujuci stoja na kraji dialnice.  Problem s motorom v skorej rannej hodine a pokrocilom stadiu unavy nedodal vobec na radosti.

Mina nas a cosi opodial zastavuje podobny autobus iduci tiez do Maracaiba.  Volne miesto nema ani jedno, no sofer nas pozyva do ulicky alebo na schody.  Bez vahania sa rozhodujeme pre pohyb, a preto obsmrdanie na tmavej dialnici nechavame slabingerom resp. ostatnym byvalym spolucestujucim.  Cesta je ale zarubana a v polosede so stiahnutymi nohami na schodoch odratavam hodiny.  Tych, aby malo nebolo, sa z osmich vyklulo kvoli defektu 11.

Do Maracaiba prichadzame o 10ej rano.  I ked mame za sebou skoro 25 hodin cesty, stale jej nie je koniec.  Menime nejake dolare na black markete, prebieha rychla organizacia shared taxika cez hranice do Kolumbie.  Slnko nas prazi, hlad a smad hasime sendvicom, vodou a kafcom z plastu na stojaka.

Aspon, ze nam sedi gro planu.  Caka nas uz len par hodin na hranicny prechod, ktory i ked patri k dvom najbezpecnejsim spajajucim Venezuelu s Kolumbiou, je stale odporucane prekrocit za vidna.  Auto bolo kontrolami zastavene zo 5-7 krat, no bezpecne a v klidu sme to dali.  Hurraa!  Sme spat vo vytuzenej Kolumbii!  Na tento okamzik som sa ozaj tesil.   Venezuela bola fine, no snad s najmenej veselymi a usmievajucimi sa ludmi.  Definitivne aspon v porovnani s ostatnymi mnou precestovanymi krajinami Juznej Ameriky.

V slnecnej Kolumbii nas cakal na 17 minut presne autobus, ktory nas bral do ciela tejto nekonecnej streky – Santa Marty.  Posledna 5-6 hodinovka i ked v brutal cistom a modernom spaceship buse si ziadala o spanok, no vysoky stav unavy a vycerpanie ho odstartovat nijako nedokazali.

Vdaka Bohu sme uz v Santa Marte!  37 hodin non stop trkotacky sme narychlo zmyli studenou vodou sprchy paradneho hostela.  Po uvitacom pivku, ktore sme dostali v bare po check-ine zdarma, nasledovali dalsie 2 platene.  Sme spat v raji.

Nadisli dni trochu nic nerobenia, oddychu a blogu.  Sli sme na skok okupat sa i do Tagangy, kde Mito zavital uz pred mesiacom.  Mestecko docela pohodka, no pre mna na taky max 1 day visit.  Dali sme vegac pri vode, kde sa chladil tak pes ako aj samotny zmrzlinar.

Zo Santa Marty Lucka vystartovala na 4 dnovy trek do Strateneho mesta (Ciudad Perdida).  Moj stav pretrekovanosti rozhodol za mna tento trek uz bojkotovat.  Steve to bral do Cartageny po pobrezi Karibiku a ja som sa na poslednu chvilu rozhodol pre pozyvaci list do Bogoty na Couchsurfing, ktory bolo tazke odmietnut.

Stretko s Luckou som mal v Cartagene o 5 dni.  V tomto luxusnom kolonialnom 1.1 milionovom meste na pobrezi Karibiku zotrvam nejaky ten tyzden.  Bude to zaroven moja bodka za Kapitolou c.1 – tripe po Juznej Amerike.  Odtialto totiz zoberiem podobnu plachetnicu ako Mito, ktorou sa 5 dni dobrodruzne poplavim cez ostrovy San Blas do Panamy – Strednej Ameriky.

Príspevok Opustenie Venezuely, spat v Kolumbii zobrazený najskôr Triper.sk.

More previously –

http://triper.sk/2010/08/28/taganga-panny/

Príspevok Back to Colombia (from Venezuela) – Caribbean Story Starts zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Ciudad Bolivar, Venezuelan hole zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Canaima National Park feat. Salto Angel (979m) – pix zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Salto Angel & Canaima National Park Panoramas zobrazený najskôr Triper.sk.

Tam sok pre oci, ked vidime, ze typek nabral skoro 15 litrov za v prepocte 3.20 koruny 🙂 /10 eurocentov/.  Diesel je mimochodom 2x lacnejsi.

Hadzem keyphrase ‘ceny benzinu vo Venezuele’ do Googlu a tu par figures (clanok ma rok a pol, cize ceny su o 2-3 centy vyssie) :

“Gasoline prices in Venezuela are the cheapest in the world—1/15 the price of a liter of bottled water, and 1/25 the price of a liter of milk. Since 1998, Venezuela has kept the price of gas fixed at 0.097 strong bolivars a liter, or about U.S. 3¢ (lower octane is 0.070 strong bolivars). That means that consumers pay about 12¢ a gallon, or 1/33 of what their U.S. counterparts pay.”

Cize tank up in Venezuela, zatimko!

***

Quebrada de Jasper refresh –

Príspevok Benzin/Gas in Venezuela zobrazený najskôr Triper.sk.

Po parhodinovej pauzicke v Canaime a neskor cakani na odlet do Ciudadu Bolivar na jej letisku s hrozou zistujem, ze nepoletime 20 miestnym lietadlom, akym sme tu prisli, ale 6 miestnym (mojim oblubenym) dvojplosnikom, v akom mi pred 2ma dnami skoro odstrelilo hlavu.

Znepohodnel som a uz pred odletom som radsej nasadil ruzovu tabletocku.  Vyse hodinovy let s nejednym ‘Otcenasom’ na perach dopadol nastastie UPLNE bezbolestne!

Rozdiel od predchadzajuceho letu bol okrem uzitia tablety aj v tom, ze som sedel hned v predu po pravici pilota a bol uplne neakcny = nemal fotak a neurobil ani jednu fotografiu (lutujem toho teraz trochu dost  🙁 )  Pre mna asi najkrajsou scenou, ktoru som si vpisal do pamate bol prelet v suchu medzi dvoma miestnymi burkami, z ktorych bola jedna este aj s prepletenou duhou.

Ciudad Bolivar sme planovali opustit hned po prilete, sprche, jedle a nete.  Stastena ale moc nepriala.  Listok na 16-20 hod nocny autobus, ktory sme mali mat rezervovany, zrazu nemali vobec a hned bolo o top variantu menej.  Osobne by som volil vsetko len nie v Bolivare nocovat, no bol som bohuzial prehlasovany.  O par hodin bolo myslim kazdemu jasne, ze sa radsej mohli nechat prehovorit.   Mesto, ktore v rebricku ‘Dier’ bezkompromisne pobilo argentinsky Rio Gallegos a az na paraguaysky Mariscal, kde som si s Brankom zazil svoje, predbehlo snad vsetky zumpy, v akych som sa v Juznej Amerike i omylom ocitol.  Okrem toho, ze bola nedela a ta zabezpecila zavrete vsetko navokol, svorky tulavych psov, neporiadok na prazdnych cestach a od 8pm neodporucane vychadzky von smerodatne a jasne odhalovali ‘co abo jag’ to tu u nich chodi.

Romanticky vyzerajuci zapad slnka nam ukazal ‘cervenu’, my sme do par minut dojedli hotdog, stiahli chvosty medzi nohy a rezkejsim tempom to davali na hostel.  Fen v nasej bezokennej izbe len prehadzoval 37’C z jedneho jej rohu do druheho.  Steve zaspava o 8ej, Luckin sen zacal cosi po 9ej.  Ja s ocelovymi vieckami tlacim Power na Compaqu hodku po nej.

Príspevok Salto Angel a NP Canaima, cast 3/3 zobrazený najskôr Triper.sk.

Sem-tam sa lodou prevali vlna, ktora zmoci vyvoleneho nestastnika.  Na 3-4 miestach, kde je voda prilis plytka pre motorovy pohon alebo lod len jednoducho odmieta ist proti silnemu prudu, par borcov ochotne skace do rieky a tlaci ju nasim smerom.  Aspon miestami nabera tato tura i adventurneho ducha, co mi pomaha dostat sa zo stavu turist komplexu a povzniest sa nad otazkou “co tu (ja) safra robim?!”

Po 50km v lodi a jej disembarku sliapeme hned dzunglou k vodopadu dobru hodinu do kopca.  Su 3 hodiny po skromnom obede.  Je vlhko, teplo, zem s prepletenymi korenmi je riadne smyklava a dobiedzajuce komare su opat nasimi neplatenymi sprievodcami vyletu.  Nastastie aspon huste koruny zeleneho pralesa kolektuju vacsinu cerstveho dazda.  V tych okamzikoch a podmienkach zistujem, ze na mna padol ‘barilochsky’ stav ‘pretrekovanosti’.  Stava sa mi to od Patagonie (Bariloche) prvy krat, ked prestavam mat chut na trekking ako Forrest Gump na beh.

Nastastie toto su len 2 hodiny dzunglou, zapinam rezervnu turbinu pozitivneho myslenia a pocas 41 minutoveho pobytu na vyhliadkovej skale, pod najvyssim vodopadom sveta, dakujem Panbozkovi za vsetko, cim ma za celych 7 mesiacov tripu obdaroval.

Dehydrovani a ako vyhladovane vlky cakame na veceru.  Na ohni upecene kurca s ryzou, coleslaw salat a Pepsi su maximalne nad akekolvek pokrocilejsie ocakavania.

Ako za posledny tyzden byva zvykom, 7pm vecer je uz pre nas pokrocilou nocou.  Naskakujeme teda do hammockov, odhalenu kozu zvlazime repelentom proti obtazujucemu hmyzu a verime, ze nieco naspime.

Rad by som usinal pri koncerte cvrckov a kviku dzungle, namiesto toho ale tlacim do usi oranzove stuple, ktore ma tiez len z casti chrania pred stereo chrapotom levich kralov leziacich len par metrov odo mna.

Príspevok Salto Angel a NP Canaima, cast 2/3 zobrazený najskôr Triper.sk.

Potvrdzuje sa mi fakt, ze celych 7 mesiacov individualneho backpacking je pre mna tou naj variantou cestovania.  Neda sa ale nic robit, smerujeme do top turistickej destinacie krajiny za jej i celosvetovo znamou atrakciou, vodopadom Salto Angel, ktory je svojou vyskou 979m najvyssim na svete.  (807 metrov nepretrzite padajucej vody v Bardejove nemame).

Ina moznost ako sa tu dostat a vidiet vodopad je uz len jedna a tu sme bravurne absolvovali vcera.

Vcerajsok bol dost narocny na skutocne vychutnanie si tolkych veci, ktore sa pocas neho udiali.  Pred 8ou hodinou rannou sme vystupili po nocnej autobusnej 12 hodinovej sifte (zo Santa Eleny do Ciudadu Bolivar) na rozzeravenu platformu.  Privitala nas aroma benzinu zmiesana s prachom, vypekom a tlacenicou ludi cakajucich na svoju batozinu.

Kedze nas prvotny plan nevysiel ako sme dufali (preskocit uplne Ciudad Bolivar a zo Santa Eleny letiet cez cely Narodny park Canaima s preletom ponad Salto Angel vodopad), museli sme ho obmenit a veci si zorganizovat inac – predovsetkym promptne.  V Ciudade Bolivar nas uz preto cakal aj agent, velmi rychle instrukcie spojene s platbou za turu, transfer na letisko, prebalenie veci, sendvic s dzusom v igelitke, check-in a let malym snad 20 miestnym lietadlom do Canaimy.  To vsetko prebehlo za neuveritelne 2 hodiny!

O 10ej rano uz preto platime v Canaime za vstup do NP, davame kafco a ranajky.  Vsade navokol biely turista riadeny organizovanym chaosom miestnych agentov.  Do 30’ nadisiel okamzik, na ktory som sa za poslednych par dni od zdolania Roraimy tesil najviac.

6 miestny dvojplosnik startuje motory, roztaca sa vrtula, zapiname bezpecnostne pasy a vzlietame do vzduchu na 40’ prelet ponad hustu zelen NP Canaima s vyhladom na stolove hory a 3x obletom anjelskeho vodopadu.  (Mimochodom meno ‘Angel’ mu neprischlo kvoli postavicke z nebies, ci jeho blizkosti k oblakom, ale vdaka americkemu pilotovi Jimmiemu Angelovi, ktory v r. 1937 pristal svojim stvormiestnym lietadlom na vrchu stolovej hory Auyantepui, z ktorej dazdova voda dolu kopcom pada).

Pocasie praje.  I ked mracien je sem-tam dost, Salto Angel vidime cely a dzungla s pokrutenymi riekami pod nami a vycnievajucimi tepuis ponuka nadhernu podivanu a trochu tlmi Luckine sklamanie z mala vody vo vodopade.  Musim uznat, ze aj ja som jej cakal trochu viac (sme tu predsa v obdobi dazdov), no ona najskor googlovala uplne iny vodopad 🙂 (joking).

Zrazu prichadza moment prekvapenia a utrpenia.  Lietadlo bezpecne pristava a ja citim tupu bolest za okom v lavej casti lebky.  Pilot otvara okienko a dvojplosnik robi poslednu polzakrutu pred vypnutim motora.  V tom case ma uz akoby deviatimi ihlami niekto dorazal po kosti po obvode oka a mam pocit, ze mi lebka drzi vcelku snad len vdaka kozi.

Preslo to, no potrebu tohto pocitu si uz odskrtavam a zazit neplanujem.  Neviem ci to bolo zvukom, tlakom alebo mojim National Geographic hyperaktivnym fotenim v lietadle, no po navrate domov sa isto povyzvedam u Dr. Pollaka.

Po prilete, doplneni tekutin a ruzovej 400mg tabletocke pre vylepsenie stavu sa ubytuvavame a davame si hodinovy vegac na plazi Laguna de Canaima v krasnom prostredi s vyhladom na vodopady El Sapo a palmy, ktore vystrkaju priamo z vody.

Po chutnej veceri a dobehnutom spanku sedime od rana (s dalsimi skoro 20 turistami) na uzkej drevenej lodke obkoleseni uzasnou prirodou a smerujeme do kempu priamo pod vodopad Salto Angel, kde stravime celu noc.

Príspevok Salto Angel & NP Canaima, cast 1/3 zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Photo splash from the Lost World zobrazený najskôr Triper.sk.