Cuba Overview, part 2 (La Havana)

Cely dalsi den od rana do vecernych hodin beham s Moni centrom a vychutnavame si Malecon a stvrt Havana Vieja spolocne.  2.4 milionove hlavne mesto Kuby je jej unikatnou atmosferou uplne fantastish.  Jej podobne na svete mozno najdete, no nie az v tak mega prevedeni.  Je vidiet, ze to co pred 60timi rokmi zvonilo farbami a bolo uzasne vybudovane za poslednych 50 rokov len chatra a mizernie.  Pohlady su ale fotoziaduce.  Ludia, budovy, parky, kone, koce, bary, zivi poulicni hudobnici, grafitti, americke pre-historicke auta vsetkych farieb, foriem, velkosti a tvarov stale brazdia akciou nabite kolonialne ulice.

Aut z jurskych cias je viac ako som cakal.  Rocnik ’38 je vraj velmi spolahlivy 🙂 .  To co nase oci vidia nie su vsak vylestene veterany zberatelov aut, ale plne (ci takmer funkcne) vzdy opravitelne stroje odzkradlujuce ekonomiku tejto krajiny.  Najcastejsimi znackami su Fordy, Oldsmobily, Buicky, Chryslere, Dodge a Chevrolety.  Z novsich aut vozovy park doplnaju snad najviac popularne a dostupne stare ruske Lady, Volgy, gaziky, trojkolky a i modernejsie typy CS Skody.  Je uplne bezne, ze pri cakani na zelenu oknom vasho auta prebehne pach kona stojaceho a rovnako cakajuceho na zmenu farby semafora v susednom pruhu.

Je vsak tiez vidiet, ze do rekonstukcie historickeho centra La Havany sa uz naplno investuje.  Namesticka a vela ulic turistami najnavstevovanejsej stvrte Havana Vieja uz naberaju na osvetleni a omietky sa raduju z novych fasad a zdravsich farieb.  Paralelne ulice a domy su ale stale casto mdle a rozbite, okna zamrezovane alebo zabednene.  Farebne casto obraz ozivuje len na balkone sa susiace pradlo ci modra obloha.  Dekoracie zosupanych ramov okien doplnaju kvetinace s vyschlou burinou.  Prave tieto kontrasty su fantasmagoricke a clovek sa nevie vymotat z vlastneho stavu neschopnosti pochopenia ‘Woc Tady Go’.

Mito prilieta az vo vecernych hodinach.  Den chcem vyplnit navstevou baseballoveho zapasu.  Prave tymto sportom to tu na Kube zije najviac.  K stadionu sa MHDckou s Moni mordujeme skoro hodku.  Tu su nanestastie dvere zavrete (i ked zo 3ja ludia mi povedali, ze dnes je isto o 1pm zapas), balim trochu sklesly svestky a palim spat do mesta.  Cestou zastavujem na autobusovej hlavnej stanici.  Vsetko, aj to uz pre nas v nasich zivotoch najbeznejsie, tu na Kube bezne nie je.  Veci su tu ine a hlavne funguju po svojom, co je mnohorat lepsie sa ani nesnazit pochopit.  Vidim podobnosti s tym, co sme my mali niekedy za socializmu doma.  Bolo by super mat tu svojich bratov, ktori si toho z onych cias pamataju viac ako ja, a pocuvat ich komenty.

K beznym dennym zjavom patria napriklad:  vypalovanie travy, vsade navokol vejuce vlajky a obrazy politickych figur (Fidela a Che Guevaru), uniformovani dostojnici, poloprazdne alebo podobnym sortimentom obsadene regaly obchodov, “Cest praci” slogany na muroch, okolo ciest a dialnic, bilboardoch, stenach budov.

Mesta, ulice a parky su spravidla slusne ciste a stale v nich niekto pracuje – zameta, hrabe, zahradnici….  Verejne priestory neobmedzuju cigaretovy dym a ludia vseobecne dost piju – napr. rum na uliciach rovno z flase ba dokonca i z tetrapakovych malych krabiciek.  MHD su superlacne a supernatrieskane.  Miestne stravovne naopak poloprazdne a na sortiment totalne chudobne.  Dutniky sa predavaju bezne i na kusovky  a na kazdom druhom rohu a piatom kroku.  Ceny vacsiny tovarov su prevazne fixne, statom regulovane.  Sportove stadiony, osarpane a na spadnutie, su komplet bez reklam (hyper velky obraz Che alebo Fidela vsak ani tam nesmie chybat).  Bavi ma vsetko sledovat a objednavat si hoci len sirupovu vodu na stanici ci alternativu koly.  ‘Riadna’ Coca Cola je tu aspon 2x drahsia ako ta kubanska a nie je len tak bezna k dostaniu.

Miestnou na mraky nabitou MHD sa vezieme spat na izbu.  Cestou kupujem sedmicku Havana Clubu s Kukolou a nechavam ich vychladit az do prichodu nasho blondaka.

Na Mita cakame u Mamy Kamy, teda v dohodnutom basecampe.  I on prichadza ako ja nabaleny jedlom (pre nas), no hlavne darcekmi pre miestnych.  Zubna pasta, mydla, oblecenie a hracky pre deti su naj drobnostami a presentmi, ktore su must-to-bring-to-Cuba, pretoze vedia domacich neskutocne  potesit (a zaroven mozu posluzit aj ako barter tovar).

Jedla tu vseobecne moc na vyber nie je a okrem drahych turistickych restauracii naratate miestnych stravovni pomaly len na prstoch dvoch-troch ruk.  Ak sa vam podari najst nieco, co a kde si dovolia jest i domaci, su to zemle s maslom, naterkou, syrom alebo sunkou.  Ojedinele s kusom bravcoviny.  O kategoriu vyssie z hladiska objemu sa nachadzaju malicke take away premastne pizzerky a spaghetti, ktorych uroven by uz na pohlad o cast zdravia obrala kazdeho druheho talianskeho turistu.

V krajine simultanne cirkuluje dvojita mena.  Domaca, tzv. Moneda nacional (a la kubanske pesos) a turisticka, CUC – resp. Convertibles (1 CUC = 24 pesos).  I ked ste turisti, mozete pouzivat menu domacu, no az na mastnu pizzu, zemlu, ovocie/zeleninu a miestne MHD nou moc nemate kde platit.  Napriek tomu fungovat na Kube co len z casti monedou nacional vie ekonomicky vypomoct a udrzat si hrubsiu penazenku.

Po mojej druhej noci, kedy po prvej flasi Havana Clubu nasledovala u Mamy Kamy dalsia (fyi – liter kubanskeho rumu Havana Club stoji do 5usd), sa Moni budi s oknom.  S Mitom sme ale v klidku a v prehlade ocakavame o 11ej pred nasou ubytovnou suseda Mamy Kamy s jeho modrym Ferrari.  Vyberame sa totiz spolocne na prvy vylet do UNESCOM oceneneho kraja mesta Vinales situovaneho v zapadnej casti ostrova.