Po jednodnovej foto rozdrtke San Cristobalu, kde som vo svojom hosteli stretol znameho z Guatemaly, som sa rozhodol s nim brat nocak hned ten isty vecer. Necelych 12 hodin v druhej triede s prestupom v Tuxtla Gutierrez nas s lahkostou dostalo v rannych hodinach do Oaxacy (Oaxaca citaj Wahaka).
Stat Oaxaca na juhu Mexika patri k jednym z najzvodnejsich a najlakavejsich v celej krajine. Je znamy povodnym obyvatelstvom stale silno udrziavajucim svoje tradicie, pestrofarebnymi marketmi, mnohymi fiestami, stale pouzivanymi starymi jazykmi a diverzitou reliefu (plaze, kopce, puste, dzungle,…).
Mesto Oaxaca je hlavnou destinaciou regionu a kazdeho koho stretavam cestou sa ma pyta, ci tam planujem ist, ze navsteva tam isto stoji za to. I ked som tam zastavku povodne nevidel, rozhodol som sa v Oaxace na den zastavit, kedze je to i mojim smerom – cestou do Mazunte, za Mitom na plaz.
Oaxaca je neskutocne zive kolonialne mesto. Cez den su jej namestia plne siatrov s handycraftom, satkami, taskami, balonmi, textiliami, palenymi cd/dvd-ckami atd; vecer sa to meni na poulicne vyvarovne, kde sa vari jedlo, ake mnoho slovenskych oci este nevidelo. Mesto je tiez zname tym, ze sa v nom takmer stale deje nejaka fiesta. I nas jedna zastihla, s folklorom a dychovkou prechadzajucou jej centrom.
Cely den som lamal roh za rohom ulic. Kaficka na dobrych flekoch len davali prestavky od fotenia, exploringu a sightseeingu. Vecer som si doprial par hodin kludu, trochu zamakal na blogu, kedze sa toho za posledne dni priserne nahromadilo.
Na noc sme sa vydali za jedlom a zabavou do centra, plus si kupit Mezcal, ktory je tu max popularny a piju ho vsetci ovela viac ako len jednu z jeho najznamejsich foriem – tequilu. Davame par testovaciek a tak sa rozhodujeme pre kupu ‘best value for money’ varianty – 50% litrovka zlteho napoja za 7 dolkov. Flase som sa trochu obaval a vedel, ze ukoncit ju v trojke by bolo docela nebezpecne. Pre mna istotne, kedze ma dalsi den cakalo dalsich 8 hodin cesty do Pochutly (nedaleko Mazunte/Mita), znamej svojimi vyse 500 zakrutami. Vsetko ale prebehlo proficky hladko. Vela milych okolo prechadzajucich ludi si s nami dalo po plastovom shotiku a z flase ubudalo zo stvrthodiny na polhodinu. Ked som povedal, ze k stastiu uz chyba len sukromne vystupenie Mariachis, bral som to humorne. Do 9 minut vsak uz 6-7 tradicne oblecenych mariachis nam dava za 2 mezcal shotiky dvojsongove predstavenie, menime kontakt, potrasieme rukami a uz sa hybu s nastrojmi dalej do hustavy ludi. (Slubujem, ze ich budem propagovat na Youtube a to pri lepsom internete i raz splnim 🙂 )
Okolo 11ej sa vyberame z parku do ulic. Je piatok a ziva hudba panuje klubikom tohto mesta. 3 bloky od nas je live SKA, no my sa rozhodujeme pre Pure Mexican Rock len o blok dalej. Do klubu vas po kontrole vrecak pusta silnejsi bouncer. Vnutro malickeho baru je podla ocakavania tmave. Ziva hudba este nezacala, no v rohu uz sedi pripraveny bubon. Prichadza punk-gel-vlas zostylizovany typek s komplet potetovanou lavackou a priatelsky vedie nas k poslednym volnym stolickam u jedneho zo vsetkych siedmych stolov klubu. Tu uz sa miestna partia (82% konstalacia chlapov) nasava velkymi flasovymi pivami, ktore objednavaju jedno po druhom. Atmoska je perfektna. Priatelstvo, kde kazdy zdravi kazdeho a kazdy druhy sa o vas zaujima a chce byt novym znamym… Prislo mi to, ze tak podobne tomu bolo niekedy doma, kedy turistu v bare chcel i z vlastneho vrecka kazdy pohostit aspon piveckom. Hudba zacina hrat, priestorom sa vali tvrdy i menej tvrdy rock v spanielcine. Vsetci, ktori vladzu a vedia pomahaju s hulakanim. Modrasty dym z cig, ktore sa fajcia zasadne az po filter a sharuju a hybu z ruky-do-ruky, je husty ako pred dvoma rokmi v bardejovskom Irishi.
Zodpovednost vyhrava nad uletom, beriem to easy a o jednej rano som po skvelom lokal zazitku v posteli. Den&noc v tomto meste bola svetova liga a som vdacny za kombo caso-priestoru, ktorym ma Oaxaca obdarila.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!