Po par hodinach spanku sme na siesty den z Ushuaie odisli a uz od 5ej rana smerovali autobusom spat do nasho ‘oblubeneho’ Rio Gallegos. Po styroch vystupeniach z autobusu kvoli hraniciam a plavbe lodou sme boli o 11 hodin v RG, kde nas cakalo 4-hodinove prestupne cakanie. Volny cas som vyuzil na update blogu v skromnej restauracii autobusky pijuc prv kafe, neskor male plechovkove pivka pozerajuc v TV poobednajsi argentinsky futbalik.
Do ciela – mestecka El Calafate – sme sa dostali po 5 hodinach cesty druhym autobusom hodinu a pol po polnoci. Pred 9ou rano sme mali dohodnute stretko s Benom z Belgicka (spoznali sme sa v Montevideu a od vtedy sa este 2 krat stretli v Buenos Aires) a spolu sme hned cestovali do Narodneho Parku – Parque Nacional Los Glaciares, vzdialeneho 80km od El Calafate.
Kazdy, kto hoci len prechadza mestom El Calafate si nenecha ujst hlavnu atrakciu, ktoru Narodny Park Los Glaciares ponuka: 30km dlhy, 5km siroky a 60m vysoky ladovec Perito Moreno. Nadherne cisty biely (v porovnani s Khumbu ladovcom Sagharmatskeho NP v Himalajach) a v uzasnom prostredi sa nachadzajuci ladovec je vynimocny aj jeho ‘aktivitou’. Kazdy den postupuje o 2 metre, pravidelne sa lame, ulomky ladu padaju s velkym treskom do vody a vysplechuju vysoke vlny. Ozaj zaujimava podivana, k tomu zabava spojena s tipovackou, ktory kus ladu a kde spadne najblizsie.
Prechadzka po okoli nam trvala skoro 5 hodin a som si isty, ze tu by sa isto pacilo uz i mojej mamci J Za zhruba 115 USD si mozete zakupit turu obsahujucu lod plus niekolko hodin ‘prechadzky’ po ladovci, alebo lacnejsiu variantu – kratky vylet lodou okolo ladovca za zhruba 10 USD. Patagonia nieje lacna.
O polnoci sme sa rozlucili s Benom,ktoreho najblizsie uvidime az niekedy niekde v Europe a po nadhernom dni zaspavali spokojni s usmevom na tvarach, aj ked v maxi primitivnom ak sa to da nazvat ‘hosteli’.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!