AmerikaJužná AmerikaKolumbia

Pokracovanie v drveni Kolumbosky I.

Zo sankypadajucej solnej katedraly sme sa vymotali asi 2 hodiny neskor ako prv predpokladali – skor sa skutocne nedalo :).  Zipaquiru sme preto opustili az vo vecernych hodinach a tmavy bus okupovali 2 hodiny az do vylodenia sa v meste Chiquinquira, kde nam bolo par krat pod poulicnou lampou povedane ze odtial uz cesta v ten den (nedelu) nikde nevede.

Chiquinquira bola prazdna ako Regetovka v lete.  Hladni ako macka a pes sme zjedli tucnu hamburguesu na peknom namesticku a tak vliezli do spacakov.  Filmik, stupliky, dobry rest do 7.39 rana.

Kratko po obede dalsieho dna sme sa vrutili do slnkom ohriateho dalsieho ciela – Villa de Leyva.  Nedalo nam totiz preskocit dedinku s najkrajsou kolonialnou architekturou celej Kolumbie, vyhlasenu v r. 1954 za Narodny monument.  Rozpravkove namesticko s obchodikmi bez akejkolvek modernej architektury.  Dobre stylove kaviarnicky, spomaleny cas, auta iduce takmer nesoferovatelne hrbolatymi kamennymi ulicami centra maximalne 19km/hod.

Dali sme prechadzku do kopcov, vodopadik, futbal s in-play bettingom (len ja, Lucka strikovala), maxi davku kurata 2 dni po sebe a vyrazili i mimo mesto na pstrosiu farmu.  

Villa – krasne spokojny dvojdnovy stop-over s maxi pracou v nocnych hodinach na nasom blogu na ceste smerujucej severovychodne do Venezuely.

Barichara, coming soon! Ladies & Gents, hold your hats 🙂

Next article Cartagena
Previous article Avestruces (Ostrich) farm, Villa de Leyva (Colombia

Related posts

3 komentáre

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!

Leave a Comment

Your data will be safe! Your e-mail address will not be published. Also other data will not be shared with third person. Required fields marked as *