Po trojdnovke komba Tokyo/Yokohama som sa rozhodol vyskusat udajne najlepsi sneh planety, alias Japanese deep powder, a preto som sa pobral do srdca japonskych Alp, na sever do Hakuby, kde sa okrem ineho v r. 1998 konali ZOH (Nagano).
7 hodin cesty so 4 prestupmi z vlaku na vlaky ma musim priznat trochu stresovalo uz den pred opustenim Tokya. Ked som totiz nazrel do vlakoveho poriadku a videl ako je to vsetko precizne na par minut vyratane, nebol som si isty, ci to na prvy sup, sam a bez japonciny cele hravo zvladnem.
Cestovat vlakmi v Japonsku je ale uzas a vsetko na minutu slapalo ako malo. Vlaky su perfektne oznacene a tabule svietia a informuju vas farebnymi odkazmi do detailu. Sipky a znacky na zemi (pri bullet a expres vlakoch) ukazuju presne miesta, kde ma clovek cakat a stat, aby jeho vozen zastavil a otvoril dvere presne pred jeho nosom.
Do Hakuby som dorazil pred zotmenim, vybavil pozicanie lyzi (High Performance Headky, Peak For Pros, heh, uz ked som tu), oboznamil sa s okolim, urobil nakup a zistil, kde su naj lyziarske podmienky.
Lyzbe som dal dokopy 2 dni, cistych intenzivnych 10 hodin a na tretie rano sa tak uz v posteli spamataval z pekneho svalosoku. Sneh bol fantastish, hlavne preto, ze od mojho prichodu az do konca dalsieho dna to non-stop zhora davalo. To nie je perie, ale pa(n)perie! Neviem, ci som zazil podobny sneh a svahy, ake su tu, niekde v europskych Alpach ci na Whistleri v Kanade.
To co je v Europe off-piste, je tu v Japonsku obycajna cierna lajna – ‘advanced’. Taky double advanced uz je zhruba napr. 1,5km dlhy svah s bubnami a perinou do pol stehien. Ak clovek dava off-piste v Japonsku, tak to uz je dobry kaliber. Jediny problem bol ten, ze som bol sampartia a nevedel kde skoncim, ak sa pustim len tak hocikam do kriacav. Pocko som ale moc dobre nemal. Mne osobne sa pri snezeni nelyzuje fine a k tomu z miesta na miesto este prehrmela hmla, preto som v prvy den siel dost na istotu, druhy daval poriadne do kolien a treti som sa rozhodol uz vynechat. I ked som vstal o 6.30 pripraveny na svah, pozrel som na oblohu, pre mna modra nebola, tak hodil dobite svaly spat do postele a po obede sa vybral na 8 hod cestu 3 vlakmi do Hiroshimy.
Co mi ale chybalo v Hakube na svahoch najviac boli moji bratia, bratia Kubackovci a vsetky zvery milujuce tento biely sport.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!