V Matanzas toho az tak moc pre oko bezneho turistu nie je. 126 tisic ludmi skrasleny slabsi rival La Havany sa vsak nachadza len 42 km zapadne od Varadera, a preto nam ako nocna zastavka vyhovoval idealne.
I tu nas vsak cakala zima a unava. Vecer bol teda po dobrej sprche super ubytka skory a v posteli. Dalsie rano sme hodili par hodinovy deep exploring mesta v plnej polnej. Mesto sme si zamilovali jej chudobnymi stvrtami odzkradlujucimi skutocny zivot na Kube.
Z Matanzas sme sa pre skraslenie vyletu a vyskusanie niecoho ineho rozhodli vziat vlak do Havany. Ci to bolo to najmudresie rozhodnutie neviem, no zazitok stal docela za to. Vlak Hershey ide na rozdiel od autobusu 5 hodin (3 hodky viac ako bus) cez uzasne scenerie severneho pobrezia Kuby. Je poriadne pomalsi a v horsom stave ako bardejovska malina. Okna i dvere su mnoho krat nezatvoritelne, dnu sa fajci, pluje na zem, spieva a krci zimou z prievanu. Presne to bol faktor, ktory sme necakali. Taku kosu sme snad zazili naposledy niekdy v Guatemale (ktoru pozna kazdy asi len horucu) alebo v stane v horach peruanskej Cordillery Blancy.
So zmrzlym nosom sme v ten den absolvovali este 2 prestupy a tak tesne pred zotmenim dosli v ciel, La Havana, uzit si spolocnej poslednej noci na Kube. To sa uz podarilo a vyslo nad ocakavania 🙂
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!