Popoyo

Maderu som opustal uz s dalsimi 3 surfermi po 5 dnoch. Rozhodli sme sa pre Popoyo jedno s naj miest na surf v Nicarague a vzdialenym necelych 60km. Zo San Juan sme sa dostali jednoducho do Rivasu od kial na bral autobus do Salinas. Dedinka blisko plaze Popoyo. Ja asi som sa zamiloval do tych autobusov…nemame nejaku super fotku lebo bus je vecsinou natrieskany s vypecenou musikou a po hrbolatej ceste sa neda urobit good foto …ale asi tak sa cestuje

po dvoch hodinach skolskym terenakom vystupujeme niekde uprostred nicoho , od kial nas sofer posiela ” Popoyo tade..2h chodze…..” takze este vecer na cakal necakany masaker so surfami a plnymi batohami. Snazili sme sa aj stopnut nieco, ale vecsinou sme sa sami stopli na par minut na vydychavku lebo po 1h uz som necitil nic iba bolest, a smrad z prepoteneho tricka…zeleneho…

Po 1,5 h chodze sme mali stastie a chytili auto, ktore plne nalozene suchajuc zadkom cestu stastne doslo az rovno k Popoyskemu vycapu…taky neskutocny help sme si velmi vazili, kedy typek skoro prisiel o svoje auto a ani nechcel od nas sip piva ani nic zato…cool Nicaragua…..sa neda porovnat Costa RICOU

Dalsi dni uz nas len cakali, surfovacky od rana cez obednajsiu pauzu, az do zapadu slnka…5 dni v kuse nam prialo a prevazne sme surfovali iba na Beach breaku, aj ked tam bolo viac moznosti….na vyber dokonca nejake mensie tripy do okolia za vlnami..ale to nas vobec netankovalo, lebo za domom boli uplne super vlny….Inac dedinka ma asi iba 3 hosteli a karcmu…cize tam jedine surf surf a surf…Po 5 dnoch sme zase menili miesto a smerovali dalej na sever. Cesta spet bola este vecsie peklo ako cesta tam. Na spominane bus miesto sme sa radsej uz dostali Taxicom, ktory nas priniesol na zastavku busu.  Celu noc lialo, takze cesty boli zaliate…na zastavke sme si priali aby autobus nejako dorazil a bral na do mesta.

Asi po dvoch hodinach sa tak aj stalo …Dziravy autobus prisiel…  Cesta ako som spominal, bola masaker travala vyse 4h prejst 36 km , cez zaplavene dedinky a rozvodnene rieky…ale zazitok neskutocny kedy, kazdy pomahal ako sa dalo…