Mega City – Mexico, D.F.

Po nakladacke, ktoru sme dostali na masaznej posteli v Mazunte sme neboli schopni nicoho a I ked uz boli zbaleni a pripraveni na odchod do Puerto Escondido pozriet ‘tube’ surf vlny, plan sme museli presne ako to pisal Mito zmenit.  Masaz bola bolestiva skoro ako naraz tanku.  Posledny vecer v Mazunte sme mali o cosi zivsi ako predchadzajuce.  Jidlo, pivecko, gitarove live predstavenie v miestnom bariku.  Postel sme obyvali az od jedenastej.  (Noci predtym i pred 9ou).

Dnovy posun rozhodol o tom, ze Puerto Escondido som sa rozhodol preskocit.  Mito ostal preto o den dlhsie v Mazunte a ja som v podvecer bral autobus z par kilometrov vzdialenej Pachutly do kingkong mesta, vyse 20 megoveho Mexica D.F. (Mexico City).

Po 15 hodinach luxus pohodlnej cesty som sa ocitol na svojom terminali – Autobuses del Norte, a pred 10ou uz schytaval pecky neuprosneho slnka v hlavnom meste Mexika.  Moc ale nevahal a siel hned za svojimi prioritami.  Vzal som taxi a mieril so vsetkym zavazadlom rovno na Kubansku Ambasadu poziadat o turist kartu, ktora je ekvivalentom viz pri ceste na Kubu.  To slo hladsie ako som cakal a i ked som si vystal rad ako na bardejovskej policii, kartu som mal pak vyhotovenu do 15 minut.

Tak ako v inych vacsich mestach ludia z bezpecnostnych dovodov radia brat taxiky, v Mexico D.F. je tomu naopak.  Prave z tych istych dovodov mate brat radsej metro ci inu formu miestnej hromadnej dopravy (za predpokladu, ze taxi nemate predplateny alebo telefonicky objednany).

Z ambasady teda sliapem na najblizsie metro vyse 15 minut a ako doma sa s prehladom dostavam az na svoju stanicu, odkial hladam ulicu, kde mi lezi pred dnom odporucany hostel Amigo.  Vsetko ide hladko, po ubytovani a vyhodeni bagla na hornu postel 10 miestneho dormitoria vychadzam do ulic spoznat co cas povoli.  Prv sytim fyziologicke potreby a tak zacinam s fotodokumentaciou.

Po prejdeni centra a navsteve veze Latinoamericana pre par panoramatickych predstaveni, sa hybem ulicami a hladam trolej na miesto, ktore som si zaumienil navstivit uz pred mesiacmi.  Vystupujem na miestnom markete a zhruba kilometer pred sebou uz vidim veze Baziliky Lady Guadalupe.  Prave tu sa nachadza miesto, kde sa v minulosti pastierovi zjavila Panna Maria a poziadala ho, aby tu postavili kostol.  Ako dokaz svojho zjavenia poslala arcibiskupovi svoj obraz, ktory je namalovany na latke/vrecovine, v ktorej pastier niesol arcibiskupovi ruze.  Technika vyhotovenia obrazu  je dodnes neznama a nevysvetlitelna.  Ci sa jedna o skutocny zazrak alebo nie je uz rozhodnutie postavene na dobrovolnej baze.

V kostole a jeho okoli travim nieco cez hodinu a pred zotmenim naskakujem na mikrobus, ktory ma vezie na Zocalo, hlavne namestie v centre Mexika.  Odtial cubydup, a som na hosteli, kde davam veceru, sprchu a hryziem hrbu mailov.  Okolo polnoci zalahavam do postele.   I ked z budika nastaveneho na 6.17am velku radost nemam, tesim sa na dalsi den, kedy odcestujem do Guadalajary a navstim Sandru, znamu z prace vo Flaming Nore v Londyne z r. 2004!