Az v Ushuai sme si vytvorili presny program kedy (+/- 1-2 dni) a v akom poradi podnikneme nase vsetky treky Patagoniou. Ten posledny ‘W’ v Torres del Paine bol krasne zosynchronizovany s odchodom lode spolocnosti Navimag z Puerto Natales do Puerto Montt, ktora tuto streku robi len raz tyzdenne. Spominany boat trip je nelacnou perlickou cestovania po juhu cilskej Patagonie; lod 4 dni a 4 noci brazdi okolo nespocetnych malych a velkych ostrovcekov, cez fjordy, okolo hor a v jej okoli nie je nebezne zazriet skacuce delfiny, tulene, pri vacsom stasti i velryby.
Na lod sme sa uz v predstihu neskutocne tesili. Od cestovatelov, ktori plavbu absolvovali bud jednym alebo opacnym smerom, dostavali pozitivny feedback. Synchronizacia trekov posluchala, vsetko svajciarsky klapalo, pocko prialo, medvedobijky sluzili a my hory-doly drtili. Po ukonceni trekoveho trojboja (Ushuaia, El Chalten, W) sme mali v Puerto Natales 2 dni na oddych, net, blog, skype domov, pranie a pripravy na lod. Masovy deficit z posledneho treku, kde sme jedli vkuse nudle a pastu, sme kompenzovali kazdodennym celym kurcatom (kupene uz upecene este horuce), s ryzou, zeleninou a cilskym cervenym vinkom. Konzumacia stvrteho celeho kurcata za 3 dni nam vybudovala na hosteli usmevnu reputaciu.
Hostel Patagonico Lili, kde sme prebyvali nam maximalne vyhovoval wifinou, lokaciou, cistotou, satelitnou televiziou (FA Cup, Premiership a HBO filmiky v anglictine potesili a relaxom naplnili J). Nakoniec zabodovali ponukou odkupit nas stan. Ten i ked bol dost profi a stvorsezonny, si u nas nedokazal vybudovat ziadnu emocionalnu hodnotu a navyse nas neuspokojoval svojou vahou 4.7kg. K tomu uz splnil svoj ucel. Po predaji a dvoch kapurkovych shotikoch boli obidve strany spokojne.
S plnym bruchom kury & vina sme leteli z hotela s igelitkami plnymi alka/nealka v pondelok 12.4. o 9.12pm na lod. Tam nas potesila kajuta len pre nas, stretli kamosa a spoznali hned novych ludi.
Pohodlna noc, de-brief co a kedy sa bude na lodi po nasledujuce 4 dni diat, plus bezpecnostne pokyny boli poskytnute hned po ranajkach. Na lodi bolo postarane o vsetko, 3 jedla (v cene listka), premietanie filmov, spolocenske kartove/kockove a ine fyzicky nenarocne aktivity.
Nakoniec to bola bohuzial prave sceneria, ktorou sme sa nevedeli (resp. sa vobec nedalo) nasytit. Ta tam i bola, avsak permanentne zahalena hmlovym zavojom ci placom sedej oblohy. (‘4 dni v shmietanke’ je Mitov koment mojho pokusu o stipku poetiky, heh).
Cely pobyt na lodi bol hard core vegac (fotky, filmiky, citanie…), az na polden tretieho dna, kedy sme sa dostali na ocean a testovali ako si zaludky poradia s na dvere klopajucou morskou nemocou. Tu sme s pomocou viacerych davok rumu nakoniec so stastim odbili ako svedkov J. a v krasojizde v dazdi, no v pokojnych vodach v plavbe pokracovali cely 4. den. Po disembarku lode sme z Puerto Montt smerovali 7 hodin autobusom spat do Argentiny, kde nas cakalo hlavne mesto provincie ‘The Lake District’ Bariloche, +1 hod casovy posun a dazdik, ktory nas v tom case az tak netrapil.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!