Jedno lepsie miesto ako druhe a zaroven tak cierno-bielo odlisne. Punta del Diablo je mala nerozvinuta osada na oceane so skor hippies nadychom, dlhymi neupravenymi dost opustenymi plazami. Par surferov, handykraft predajcov, ludoprazdne hlinene namesticka a ine miesta s neplynucim casom.
Tak ako v Brazilii maju ludia skreslenu predstavu o case, tu sme to pocitili u vzdialenosti. Najprv sa spiekli na plazi, kedze nam prislo, ze slnko je tu slabsie a teplota nizsia ako na brazilskych plazach. Potom si ‘dopriali’ cez 12km peskom po celom pobrezi Punty del Diablo az do Narodneho parku Santa Teresa s pevnostou Fortaleza de Santa Teresa.
Druhu noc sme dali komarom v Stracej nozke sancu len 3 hodiny, pretoze uz od 5ej hodiny rana sme cestovali do top turistickej destinacie celej krajiny Punta del Este. Je to zaroven jedno z najznamejsich turistickych letovisk na celom kontinente. Nasa navsteva ‘Punty’ bola zhruba 2 tyzdne po ukonceni sezony (koniec leta, dovoleniek, zaciatok skolskeho roka), cize namiesto turistickej plnky tu bola prazdnota. V meste viac starsiny ako mladsej posadky, alebo skor lokalna rezidencia.
Rezort cista Zapadna Europa, priestranne, ciste, rozvinute male mestecko s upravenymi plazami, krasnymi domcekmi na vode, velkymi drahymi (prazdnymi) vilkami a 3+ hviezdickovymi hotelmi (populacia 7k; pre porovnanie v Punta del Diablo je obyvatelov 10x menej). Markety, butiky, banky, restauracie… jednoducho vsetko co i narocny zahranicny dovolenkar od podobneho miesta ocakava.
Punta je ale vskutku uruguayska bublina, ukazka smotanky, VIP repre krajiny. To co tu uvidite stoji isto za to aj pre pocit uplneho oddychu ci bezpecia, no podla vsetkych Uruguaycov, ktorych sme stretli Punta nie je skutocny Uruguay. Bolo nam to jasne.
No Comments Yet!
You can be first to comment this post!