Zbohom & Gracias Juznej Amerike

Odbil mi 34. tyzden ciest po Juznej Amerike, ktory bol v nej pre mna zaroven aj poslednym.

8 mesiacov putovanim tymto kontinentom ma neskutocne nadchlo prirodzene spokojnymi a priatelskymi ludmi, uzasnou prirodou, diverzitou ci podobnostou u jednotlivych krajin.  Cestovanie je tu vseobecne velmi jednoduche, no zaroven si viete najst aj off-beaten cesty a miesta s hardship ci adrenalinovejsimi moznostami.

Uz v r. 2002/03 ked som zil v Australii, som bol hrdy na to, ze som Slovak, Europan.  I teraz na to nedopustim, no Juznej Amerike s lahkostou pasujem striebornu medailu v mojom rebricku oblubenosti kontinentov.  Definitivne tu vidim u par miest skutocny potencial, kde si viem predstavit i par rokov zivota.

Citim, ze som tu dosiahol, videl a presiel ak nie vsetko co som povodne planoval, tak urcite viac.  Kazda krajina ma obdarila spoznanim novym skvelych ludi, ktorych si uprimne prajem stretnut vo svojom zivote este nielen raz.

Naplneny zazitkami a zijuci z novych skusenosti citim v kazdej moznej forme pripravenost Kapitolu c.1 uzavriet a otvorit hned dalsiu – Strednu Ameriku.  Z casovych dovodov to bude asi viac len jej prechod ako hlbsie objavovanie jej jednotlivych kras.  V Cartagene som stretol dvoch borcov, ktori cestovali Strednou Amerikou nezavisle a samostatne vyse pol roka.  Mam tipy a kvalitne odporucania na vsetky najdolezitejsie miesta.  Za idealnych podmienok – zdravie, pocasie, cesty, … – by som tam (vratane Mexika a Kuby) potreboval mat okolo 95 dni.  Tych mam o 20 menej.  Casu vyhradeneho pre Mexiko (3 tyzdne) a Kubu (2 tyzdne) sa vzdat nechcem, preto budu musiet nastat nelahke sekacky a mozno aj preskakovacky…  Minimalne si aspon vytipujem miesta , kde sa este neskor oplati vratit 🙂

Za podmienok ceteris paribus by som mohol niekedy za 3-4 tyzdne vyzdvihnut na zatial nespecifikovanej surf plazi Mita.  Tomu sa plany menia kazdy druhy den s vlnami a spolusurfermi, cize stretko a miesto bude uz viac zalezat na nom.  Bola by to pecka ukoncit trip, tak ako som ho zacal, s braskom.

Minimalne trek a surf sopky v Nikarague (ktoru sme zvolna planovali uz davno v Londyne), Guatemalu a Mexiko by som s nim najradsej dal aspon scasti spolocne.  Clovek mieni, Panboh meni, nechame sa teda prekvapit.

V casovej okliestenosti akej som, bude faktor zdravia o to viac dolezity.  Predpokladam, ze az do druhej polovice novembra (prichod do Mexika) sa nezastavim a nestravim na ziadnom mieste viac ako 2-3 dni.  Blog sa isto nevyhne redukcii castejsich aktualizacii (z mojej strany), no ak najdem cas a net, budem ako Mito robit co motor da.

Dnes uz konecne vyrazam na cestu a v poobednajsich hodinach Sunshine plachetnica opusti uprsany cartagensky pristav.  Caka ma 5-6 dni plavby Karibikom do Panamy so zastavkami na ostrovoch San Blas.  Ozvem sa teda o tyzden s novinkami co a ako z dalsej (vraj dost cool) krajiny.

Dakujem vsetkym za citanie, podporu a sprevadzanie triperov Juznou Amerikou na tomto blogu.  Hasta luego.