Den & noc v Oaxace

Po jednodnovej foto rozdrtke San Cristobalu, kde som vo svojom hosteli stretol znameho z Guatemaly, som sa rozhodol s nim brat nocak hned ten isty vecer.  Necelych 12 hodin v druhej triede s prestupom v Tuxtla Gutierrez nas s lahkostou dostalo v rannych hodinach do Oaxacy (Oaxaca citaj Wahaka).

Stat Oaxaca na juhu Mexika patri k jednym z najzvodnejsich a najlakavejsich v celej krajine.  Je znamy povodnym obyvatelstvom stale silno udrziavajucim svoje tradicie, pestrofarebnymi marketmi, mnohymi fiestami, stale pouzivanymi starymi jazykmi a diverzitou reliefu (plaze, kopce, puste, dzungle,…).

Mesto Oaxaca je hlavnou destinaciou regionu a kazdeho koho stretavam cestou sa ma pyta, ci tam planujem ist, ze navsteva tam isto stoji za to.  I ked som tam zastavku povodne nevidel, rozhodol som sa v Oaxace na den zastavit, kedze je to i mojim smerom – cestou do Mazunte, za Mitom na plaz.

Oaxaca je neskutocne zive kolonialne mesto.  Cez den su jej namestia plne siatrov s handycraftom, satkami, taskami, balonmi, textiliami, palenymi cd/dvd-ckami atd; vecer sa to meni na poulicne vyvarovne, kde sa vari jedlo, ake mnoho slovenskych oci este nevidelo.  Mesto je tiez zname tym, ze sa v nom takmer stale deje nejaka fiesta.  I nas jedna zastihla, s folklorom a dychovkou prechadzajucou jej centrom.

Cely den som lamal roh za rohom ulic.  Kaficka na dobrych flekoch len davali prestavky od fotenia, exploringu a sightseeingu.  Vecer som si doprial par hodin kludu, trochu zamakal na blogu, kedze sa toho za posledne dni priserne nahromadilo.

Na noc sme sa vydali za jedlom a zabavou do centra, plus si kupit Mezcal, ktory je tu max popularny a piju ho vsetci ovela viac ako len jednu z jeho najznamejsich foriem – tequilu.  Davame par testovaciek a tak sa rozhodujeme pre kupu ‘best value for money’ varianty – 50% litrovka zlteho napoja za 7 dolkov.  Flase som sa trochu obaval a vedel, ze ukoncit ju v trojke by bolo docela nebezpecne.  Pre mna istotne, kedze ma dalsi den cakalo dalsich 8 hodin cesty do Pochutly (nedaleko Mazunte/Mita), znamej svojimi vyse 500 zakrutami. Vsetko ale prebehlo proficky hladko.  Vela milych okolo prechadzajucich ludi si s nami dalo po plastovom shotiku a z flase ubudalo zo stvrthodiny na polhodinu.  Ked som povedal, ze k stastiu uz chyba len sukromne vystupenie Mariachis, bral som to humorne.  Do 9 minut vsak uz 6-7 tradicne oblecenych mariachis nam dava za 2 mezcal shotiky dvojsongove predstavenie, menime kontakt, potrasieme rukami a uz sa hybu s nastrojmi dalej do hustavy ludi.  (Slubujem, ze ich budem propagovat na Youtube a to pri lepsom internete i raz splnim :) )

Okolo 11ej sa vyberame z parku do ulic.  Je piatok a ziva hudba panuje klubikom tohto mesta.  3 bloky od nas je live SKA, no my sa rozhodujeme pre Pure Mexican Rock len o blok dalej.  Do klubu vas po kontrole vrecak pusta silnejsi bouncer.  Vnutro malickeho baru je podla ocakavania tmave.  Ziva hudba este nezacala, no v rohu uz sedi pripraveny bubon.  Prichadza punk-gel-vlas zostylizovany typek s komplet potetovanou lavackou a priatelsky vedie nas k poslednym volnym stolickam u jedneho zo vsetkych siedmych stolov klubu.  Tu uz sa miestna partia (82% konstalacia chlapov) nasava velkymi flasovymi pivami, ktore objednavaju jedno po druhom.  Atmoska je perfektna.  Priatelstvo, kde kazdy zdravi kazdeho a kazdy druhy sa o vas zaujima a chce byt novym znamym…  Prislo mi to, ze tak podobne tomu bolo niekedy doma, kedy turistu v bare chcel i z vlastneho vrecka kazdy pohostit aspon piveckom.  Hudba zacina hrat, priestorom sa vali tvrdy i menej tvrdy rock v spanielcine.  Vsetci, ktori vladzu a vedia pomahaju s hulakanim. Modrasty dym z cig, ktore sa fajcia zasadne az po filter a sharuju a hybu z ruky-do-ruky, je husty ako pred dvoma rokmi v bardejovskom Irishi.

Zodpovednost vyhrava nad uletom, beriem to easy a o jednej rano som po skvelom lokal zazitku v posteli.  Den&noc v tomto meste bola svetova liga a som vdacny za kombo caso-priestoru, ktorym ma Oaxaca obdarila.

Facebook Fanpage

Welcome to the easiest way to check out triper.sk pix from our journey.  There is a Facebook Fan-page where you can view all the albums (almost) painlessly. Hope you enjoy it. Click to view the pictures here. Or view the Facebook panel on the right side of the page.

*****

Zdravstvujte!  Zavadzame na blog linku priamo na Facebook Fanpage Triper.sk, kedze je to najlahsia a najrychlejsia moznost ako si pozriet viac fotiek za stejny cas.  Pre fotky kliknite tu alebo na obrazky vo Facebook Fan bloku napravo.

San Cristobal & San Juan Chamula (Chiapas/Mexico)

Moj 1 dnovy pobyt v San Cristobale bol totalne spickovy.  Zobudzam sa skoro rano, ktore je mojim prvym v Mexiku a cakam na uvolnenie sprchy.  Cochvila vychadza slnko a po typickych mexickych ranajkach (trojuholnikove tvrde oblatky v chili stavicke) a kaficku odchadzam rovno z Cristobalu na parhodinovy vylet do dedinky San Juan Chamula.  Tu navstivil tyzden predo mnou Mito a zaroven v tychto koncinach patri k najvacsim highlightom a moznostou aspon maleho oboznamenia sa s mayskou kulturou.

Kratka 27 minutova cesta plna miestnych ludi v minibuse zbehla jednoduchym pokecom o tom, kde je Slovensko.  Vystupujem na plne namesticko malej mayskej dedinky obyvanej komunitou Tzotzilov.  Vsade okolo je zivo, zeny v miestnych krojoch predavaju zeleninu, ovocie, jedlo; deti behaju sirom sarom a muzi s klobukmi na hlavach postavaju a debatuju ‘co tyden dal’.

Biely kostolik s farebnymi ornamentmi kvetov predstavuje hlavnu atrakciu (pre turistov) a denno-denny zivotny ritual obyvatelov tejto konzervativnej dedinky a jeho prva navsteva aspon mierne sokne kazdeho.  Vstup 1 euro vas dostava cez drevene dvere dnu.  Tam je polosero a jedna klasicka obdlznikova miestnost.   Nie su tu ziadne lavice ani stolicky.  Jediny ‘nabytok’ je oltar vpredu a po obvode celeho kostola su nachadzaju stoly, na ktorych horia vsade stovky sviec.   Nad stolmi na stenach su v drevenych malych oltaroch sosky vsemoznych svatcov.  Zem je posiata ihlicim, na ktorom sedia ci klacia veriaci.  Niekde v rohu pod oltarom hra potichu hudba pozostavajuca z parstrunovej gitary, harmoniky a maleho bubna, po ktorom pravidelne a nezne udiera jedna drevena palicka.  Nie je tu ziadne elektricke svetlo a okrem jasu sviec tu viditelnost vylepsuju len slnecne luce, ktore prelietavaju oknami kostola a ostro rezu jeho vnutro na par casti.  Hybuci sa dym prave v tychto bielych lucoch robi komnatu kostola (aby malo nebolo) este viac tajuplnou.

Podla svatcov by som hodnotil, ze sa jedna o krestanov.  No vsetko ostatne tomu nenasvedcuje.  Vidite mayjske ritualy pod krestanskymi svatymi.  Akoby v case kolonizacie tlak Spanielska na zmenu ich viery sposobil to, ze v srdci udrziavaju svojich, no klanaju sa “nasim”.

Ritual vyzera asi takto.  Najprv si uvolnite kachlicky na zemi odhrabanim ihlicia.  Skupina usadne a na kachlicky na zemi umiestni v tvare rozne velkej matice sviecky.  Tie sa lisia vonou, farbou, velkostou… Pomaly ich zapaluju, rad po rade.  Popri tom sa modlia v sede i na kolenach.  Okrem sviecok ludia z tasiek vykladaju aj kadejake nealkoholicke bublinkove napoje.  Po vsetkych modlitbach piju prv bielu tekutinu (neviem ci alko alebo nealko) – nalievaju si ju do plastoveho pohara a sharuju.  Ludia veria, ze odgrgavanim uvolnuju z tela zlych duchov, preto po bielej vodicke vypije kazdy zo skupiny jednu z vylozenych flias gaseosy  (nealkoholicky ovocny napoj).  Kola ma v dolezistosti najvacsiu prioritu, v kostole je sta posvatnym napojom.

Pokrocilejsim ritualom je liecenie fyzicky/psychicky nemocnych.  Po zapaleni sviecok vyberie rodina z igelitovej tasky vypasenu sliepku so zviazanymi nohami.  Rozviazu jej nohy a daju ju do ruk osobe, ktora ma byt vyliecena.  Ta ju drzi na zemi zobakom smerujucim ku svieckam.  To trva i 10 minut az pokial je sliepka kludna.  Rozmyslam o com asi tak sliepka rozmysla.  Mam pocit, ze pravdu o jej buducnosti tusi uz aj sama.  Po meditacii spolusediaca vezme z ruk chorej operenca a mava nim nad svieckami zo strany na stranu.  Potom potrie pacientku sliepkou – usudzujem ze potiera tu cast tela pacientky, ktora ju boli.  Tak sliepke zlomi v sede, tichosti na kolene krk a vrati ju pacientke do ruk.  Ta ju potom drzi na zemi az pokial telo stale trasucej sa sliepky neopustia posledne pulzujuce nerviky.  Tento ritual sa bud ukonci Dejstvom 1 alebo sa zopakuje s dalsou sliepkou po par chvilach.  Pocet obetovanych sliepok je priamoumerny vaznosti choroby.  Na koniec rodina so vsetkymi, ktori sa ritualu zucastnili vypije svoje vsetky napoje, odgrgnu zlych duchov, zbalia veci i sliepky a odidu.

Za svoju hodinu a pol som v tichosti pozoroval 4 zlomenia krkov u roznych skupiniek.  Melancholicka hudba a tak uprimne modlitby, ake vidite snad len na videu z Medzugoria, vas pomaly privadzaju k slzam.  Divne rozcitliveny opustam kostol cosi okolo obeda a palim spat do Cristobalu v dodavke plnej v krojoch oblecenych mayskych zien vracajucich sa z marketu.

Ulice centra 130 tisicoveho San Cristobalu sightseeingovo nicim a lietam nimi vsetkymi svetovymi stranami.  Mesto, ktore nazyvaju spanielskym kolonialnym zazrakom lezi vo vyske 2100 mnm a ponuka tolko pohladnicovych obrazkov, ze sa idem zblaznit.  Uz davno som k tomu nemal tak velku chut fotit.  Pocko praje a je len dumem, kedy sa UNESCO spamata a hodi ho na svoj zoznam.

‘Tlayudas’… Mexicanas…

Dalsim jedlom, ktore som si velmi oblubil je Mexicka Tlayuda, ktoru som  v Barre  miloval ( inac tam nebolo ine co jest).  Velmi jednoducha tenka placka je vytvorena  z kukuricnej muky, vody a soli…asi ako vsetky placky tu v Central Americe.  Dopoly sa predpripravi na piecke, do formatu aby bola este stale ohybna.  Vnutro placky sa  potrie  tou ligovou fazulovou drtou, ktora je  tu  zaklad skoro vsetkeho jedla. Ako napln sa dava cibulka, nasekana kapusta, paradajka a avocado.

To tvori zaklad celej tlayudy, ktora sa obmienuje z roznymi mesovymi variaciami.Moze sa doplnit Kuracim, Hovedzim, Prasacim, alebo Klobaskovou zmesou.  Po dokonceni naplne sa Tlayuda posype syrom, prelozi napoly a dopecie sa na takejto pjiecke :)))

Tlayuda je hotova ak je napoly chrumkava a  aj taka cestova.  Podava sa s Corronou a Mexickou chile omackou Habaneros….Potom sa uz nerozprava….

Barra de la Cruz – Pueblito

Cesta z Cristobalu na lacno zbehla absolutne nerychlo. Nad ranom s kaprami v ociach a candelom v hube zistujem, ze autobus do Puerta sa nedostne kvoli zatarase a protestu. Zistujem, ze stojime v Huatulcu, co je mesto, ktore mi  hovorilo  vypadnut z busu. Po 3s  som pocuvol citak a uz po minute neskor stojim na stanici so surfom pod pazuchou v meste do ktoreho som ani neplanoval  ist.  Dedko na blizku sa pyta co tu robim, no ja ze neviem ale mam pocit zetu blizo je Barra de la Cruz a ze tam by som rad siel. A tak aj bolo , citak opet nesklamal a o necelu 1h uz som bol  v Barre de la Cruz,…one of the best surfing sports in Mexico. Trosku soknuty a prekvapeny zo skromnej  dedinky sa ubytuvavam v cabanas Pepe, a pytam sa ci tu vobec je to miesto na surf….?

Jasne ze je, plaz je vzdialena 1,5km..takze kazdy den bolo  povinnostou sa trosku prejst so surfom pod  pazuchov k vode.  Po zvaleni batohu a pokluse som este stihal 2h seshn olas drticky. Vecer, podivuhodne som sa citil slabinger , ale som si to vysvetloval, ze to mam zo surfu a zo surferskej pauzy . Po nespavej prevalovacke v noci som sa tesil byt zase vo vode, takze som len cakal, kedy zakikirikaju asi 50 Barrskych kohutov. Vo vode som citil chlad aj ked voda bola fajna. Posurfoval som asi 3-4h a vystaveny vyliezal z vody pred obedom. To uz palilo slnko svoje pecky no ja stale brutal klepacka. Pozeram na ostatnych a nechapem, ze oni su vklidku a dokonca v chladku. Po par  minutach prichadza kamaratka a posiela ma okamzite domov do  postele. Ja so do  lekarskych veci vyznam asi ako Tomas do varenia, …ani neviem zistit, kedy som uz vlastne  chory,…  Tak aj teraz po kratkej debate usdzujem, ze to je super napad a urychlene dvyham kotvy a surf…..1,5 km slapacka na ceste spet to uz bola peklo. Tesil som sa  iba z vidiny paraleniku a postielky. Ledva dotackany sa hadzem do postele a bezvladne priklincovany bez pohnutia skusam vypnut energodrziaky na 5%.  Asi po 2h sa  premaham najst v batohu skatulku s tabletkami. Vyuzivam moju lekarsku experience  a cumim do tuby. Z roznych tabletiek co vlacim s Tomasom podelenych na pol, rozoznavam iba 2, ruzovu a paralen. Tomas mi zakazal ruzovu na lacny zaludok,  takze jednoznacne nasadzujem paralen.  Po prvom paralene zistujem ze z tuby uz sa paraleny nesmeju. S opacnym usmevom, uz ako vlacny masliak s pohybom jeden poh za 3s, sa jemne pre bolest hlavy a celeho  tela ukladam spet pod ligovy spacacik. V bolestiach sa zacinam topit a nevladny pohnut sa , premyslam o zajtrajsku ako nasadim Ananas ( som ich mal  3 – fajne sladke). den:2  Ananas therapy sa nekonala a jedine po velkom odhodlani som dokazal vypnut vetilator….zvysok klince a peklo  den3: vedel som, ze ked rano nieco nezvladnem tak neskor uz budem  v muke.  Takze hned rano som sa vybral na vrecko a uz som aj bral Ananas, aby som usetril cestu a sily. Ananas som rozbil  ako svina radio. Uz ako tak s poloplnym zaludkom konecne nasadzujem ruzovu tabletku od ktorej som  si sluboval zazraky, jak furt.  V posteli cakam kedy zabere , coskoro …davam dalsiu, a vecer dalsiu, …nic…!!! Opet cakala na mna prevalovacia noc a zase ranna kura s Ananasom. Uz mi nieco nesedelo, ze to  asi z vody nebude. Kamarati do mna hucali, ze by som mal ist k lekarovi….ale…vsetko  nejako prislo v nespravny cas. Tomas sa rozumie do mediciny tak som sa spoliehal na neho , ze bude vediet co mi je co robit a aku tabletku jest,… a vsak teraz sme boli rozdeleny….  Tiez som bol v dedine, ktora ma asi 200 ludi a lekar je 30 min taxicom , niekde v Huatulcu , co som absolutne nezvladal. Na 4 den som sa po ananasovej kure a 2 ruzovcakmi, vybral do dediny skusit daco najst. V jednej z 3 tiend ( Malicky obchodzik so vsetkym..papier kamen noznice…vsetko ) nachadzam tabletky proti  horucke s nazvom 500.  Kupil som si 5 na vecer ze rano sa uvidi ci zaberaju alebo nie.  Tiez sa odtackam na net  a citam mail od Tomasa  o Dengue, ktory si zela mat radsej Malariu ako Dengue, na ktore neexistuje velmi vakcina a liekov tiez je ich asi iba jedenna tabletocka.  Sokovany zavidim Tomasovi Infuziu a Enechciju…plazyvim krokom sa ponahlam prepracovany domov, kde skusam najst  nejake ine tabletky kde je napisane antibiotico, alebo take nieco…Vsetko mozne tam bolo, hranate, gulate, s pluskom, krizikom, pomlckou,  len ziadna s tym napisom….stasnou nahodou nachadzam Cely balik paralenov :)))) hned nasadzujem 2 a  po chvili dalsie 2. Noc v macanke bola pre mna znamenim, ze rano bude pohodove. Tak aj bolo! Konecne som dostal chut aj nieco zjest normalne.   Velky tanier jedla  bol pre mna nemoznym projektom, hoci ja jedlo nevyhadzujem. Z jedlom uz drtim kamarata paralena , a dodrziavam tabletkove tempo. Citim sa ovela lepsie a tesim sa na dalsiu noc kedy si davam dalsiu poticku. Rano jasna vec, ze uz planujem surf kedze sa citim uz ako tak nijak. Na plazi iba nohou som sa dotkol vody. Hned ma striasla kosa co mi dalo zakaz  Olivera Kupacky . Den som stravil cely na slnku vyhrievajuc a divajuc sa na surfing of friends. Do  vody som sa odvazil az na  dalsi den, kedy som sa  vytesil zo  super vln, aj ked Borec Slabinger. Neskor uz kazdy vecer som si naordinoval vedro zrzliny na schladnie, ktore mi uplne vyhovovalo a na ktore som sa nenormalne tesil….

Barra de la Cuz:

Je to maximalne utulna  uzavreta dedinka, kedy Prezident dediny zakazal cudzi investment, cize iba domaci mozu rozvijat svoj bussines.( ale oni vela penazi nemaju takze rovoj ide  pomalym tempom ) Zachovala si svoje crty absolutne bez turizmu. Ma asi 3 obchodiky,   a niekolko comedorov ( jedalne )…V dedine sa vela toho nedeje…jedine som videl ze po 5 dnoch prislo do dediny auto s Pepsi Colou a raz za tyzden donesu nove zmrzliny:)))) Pocas mojho 13 denneho pobytu v dedinke som navstivil miestny Cirkus ( Najhorsi aky som kedy videl co sa tyka predstavenia, vstupne  50  centov, iba 4 vystupujuci…Shasho aj DJ, aj Predavac  aj Manager, …ale bolo  to super byt tam s Barristami )…


Barra ma dobry Baseball team, ktory bojuje o titul Huatulca, a neskor sa postupuje do dalsieho regionalneho kola.

Dedina ma maximalne zlatych ludi, ktory si zvykli zit so surfermi a beru ich ako najlepsich kamartov od ktorych sa snazia dozvediet co najviac veci z vonku, z mima dediny.  Je tam vela deti , niektore rodiny az 20 deti, sused 21. Vravia, ze zivot v Barre je jednoduchy. Zabezpecit rodinu nieje problem,lebo vsetko je na okoli , vsetko si vypestuju , vsetko maju co im treba.  Pocas mojho pobytu sa konala fiesta de Musica.

Davali jedlo zadarmo, pivco a s miestnou hudbou sa zabavala cela dedina. Mne dali aj salatovu misku, ze je to dar od Barry. Uplne super….  I Love Barra…