8 mesiacov putovanim tymto kontinentom ma neskutocne nadchlo prirodzene spokojnymi a priatelskymi ludmi, uzasnou prirodou, diverzitou ci podobnostou u jednotlivych krajin.  Cestovanie je tu vseobecne velmi jednoduche, no zaroven si viete najst aj off-beaten cesty a miesta s hardship ci adrenalinovejsimi moznostami.

Uz v r. 2002/03 ked som zil v Australii, som bol hrdy na to, ze som Slovak, Europan.  I teraz na to nedopustim, no Juznej Amerike s lahkostou pasujem striebornu medailu v mojom rebricku oblubenosti kontinentov.  Definitivne tu vidim u par miest skutocny potencial, kde si viem predstavit i par rokov zivota.

Citim, ze som tu dosiahol, videl a presiel ak nie vsetko co som povodne planoval, tak urcite viac.  Kazda krajina ma obdarila spoznanim novym skvelych ludi, ktorych si uprimne prajem stretnut vo svojom zivote este nielen raz.

Naplneny zazitkami a zijuci z novych skusenosti citim v kazdej moznej forme pripravenost Kapitolu c.1 uzavriet a otvorit hned dalsiu – Strednu Ameriku.  Z casovych dovodov to bude asi viac len jej prechod ako hlbsie objavovanie jej jednotlivych kras.  V Cartagene som stretol dvoch borcov, ktori cestovali Strednou Amerikou nezavisle a samostatne vyse pol roka.  Mam tipy a kvalitne odporucania na vsetky najdolezitejsie miesta.  Za idealnych podmienok – zdravie, pocasie, cesty, … – by som tam (vratane Mexika a Kuby) potreboval mat okolo 95 dni.  Tych mam o 20 menej.  Casu vyhradeneho pre Mexiko (3 tyzdne) a Kubu (2 tyzdne) sa vzdat nechcem, preto budu musiet nastat nelahke sekacky a mozno aj preskakovacky…  Minimalne si aspon vytipujem miesta , kde sa este neskor oplati vratit 🙂

Za podmienok ceteris paribus by som mohol niekedy za 3-4 tyzdne vyzdvihnut na zatial nespecifikovanej surf plazi Mita.  Tomu sa plany menia kazdy druhy den s vlnami a spolusurfermi, cize stretko a miesto bude uz viac zalezat na nom.  Bola by to pecka ukoncit trip, tak ako som ho zacal, s braskom.

Minimalne trek a surf sopky v Nikarague (ktoru sme zvolna planovali uz davno v Londyne), Guatemalu a Mexiko by som s nim najradsej dal aspon scasti spolocne.  Clovek mieni, Panboh meni, nechame sa teda prekvapit.

V casovej okliestenosti akej som, bude faktor zdravia o to viac dolezity.  Predpokladam, ze az do druhej polovice novembra (prichod do Mexika) sa nezastavim a nestravim na ziadnom mieste viac ako 2-3 dni.  Blog sa isto nevyhne redukcii castejsich aktualizacii (z mojej strany), no ak najdem cas a net, budem ako Mito robit co motor da.

Dnes uz konecne vyrazam na cestu a v poobednajsich hodinach Sunshine plachetnica opusti uprsany cartagensky pristav.  Caka ma 5-6 dni plavby Karibikom do Panamy so zastavkami na ostrovoch San Blas.  Ozvem sa teda o tyzden s novinkami co a ako z dalsej (vraj dost cool) krajiny.

Dakujem vsetkym za citanie, podporu a sprevadzanie triperov Juznou Amerikou na tomto blogu.  Hasta luego.

Príspevok Zbohom & Gracias Juznej Amerike zobrazený najskôr Triper.sk.

Slnkom zaliata 1.1 melkova Carta je kolonialnou pychou Kolumbie, rozpravkovo peknym a romanticko situovanym kulturno-historickym velkomestom.   Mesto zalozene spanielskymi dobyvatelmi v r. 1533 bolo svojho casu hlavnym pristavom na pobrezi Karibiku a dolezitou branou k ceste na sever kontinentu.  Kedze si v nom Spanieli odkladali nazhromazdene bohatstvo odnate povodnemu obyvatelstvu, lakala Cartagena aj nejednu odvaznejsiu piratsku vypravu.  Snad tu najznamejsiu viedol Francis Drake v r. 1586.  Carta najskor schytala facku, pretoze Spanielom to uz viac nedalo a vystavili neprederavitelny nedobytny pristav, mesto obmurovali hrubym ochrannym murom s delostrelectvom, ktoremu tiez napomahala rada roztrusenych pevnosti.

Cartagena je dnes modernym ‘in’ rezortom na pobrezi mora, najvacsim kolumbijskym pristavom a dolezitym priemyselnym centrom krajiny.  Napriek tomu historicka cast mesta ostava viacmenej nezmenena a zivoj v nej modernizmom naoko neovplyvneny.  Zelene namestia s plnymi lavickami ludi alebo holubov, velke pestrofarebne balkony a okenice kolonialnych bielych alebo nie domov stojacich na kamenmi vykladanych ulickach si az pytaju o vytiahnutie fotoaparatu ci tlac pohladnic pre miestne PNS.

Za svojich cez 10 dni v tychto koncinach som objavil a zritualnil si nejedno miesto mesta – mam svoju ranajkaren, obedaren, rychlu lacnu grilkuriaren, mix-fruit dzusiaren, dokonca i sunset kaviaren, kde obsadzujem ako J.Nicholson v As Good as it Gets filme rovnake stoly a barove pulty v podobnych casoch po sebe nasledujucich dni.  (A bavi ma to).  Su to miesta, ktore mi bud fakt sedia, alebo pripominaju spolocnost blizkych, ktori sa plavia uz svojimi osudmi niekde inde.  Zazil som tu denny qas pri bazenoch i reggaetonom ci salsou nasiaknute nocne kluby.  Dokopy som tu vystriedal 4 ubytovne (poniektore na moj styl az nadstandard) a 5tu zo supolia na stracej nozke na plazi Playa Blanca (vzdialenej z Carty 35km) okupoval cele 3 dni.  Sledovanie zapadu slnka z postele mi prislo miestami az trapne 😉

Nieze sa mi to len zda, ale je uplne iste, ze mi tento cas hodoqasu bude v Strednej Amerike bohuzial nemalo chybat.  Neda sa ale nic robit.  Plachetnica, ktora ma mala vziat do Panamy odplava namiesto stvrtku (potom v piatok, tak v sobotu…) az (uz?) v pondelok.

Stredna Amerika bude dost o pretekoch, drtenim (a byti drtenym) jednotlivych krajin (plaze a vegac som z itinerara nemilosrdne uz vcera vyskrtol).  Dufam, ze v niektorej z krajin na severe odchytim i svojho surf braska.  (Itinerar)

Pohoda mi ale vyhovuje a som rad, ze to ovela dlhsie ako ani neplanovane cakanie na mna spadlo prave tu…  v paradnom meste, ktore pre mna zaroven predstavuje velku kulturnu bodku a pretatie cielovej pasky za mojim cestovanim po kontinente Juzna Amerika.

Akurat som dopil svoju dennu vitamovu davku (melon + broskyna = super kombo) a dviham sa z mnou oblubenej mix-fruit dzusiarne do zivej uz nocou napustenej ulice.  I ked som bez kamaratov ci planu na tuto sobotnajsiu noc, mam pocit, ze sa spokojne necham niekym, na nieco zaujimave, do par hodin prehovorit.

Príspevok Qas Cas: Cartagena/Colombia zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena & Playa Blanca/Rosario Pic Splash zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena & Playa Blanca – some accommodation zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Cartagena & Playa Blanca – Panoramas zobrazený najskôr Triper.sk.

Quick windy look from Kukenan Window, Roraima

Angel Waterfalls (Salto Angel, 979m) vids –

Príspevok Venezuela – Roraima & Salto Angel (Sept) zobrazený najskôr Triper.sk.

Uz od 8ej rana ale cakame na autobusovom terminali na 13 hodinovu cestu do Valencie, kde hned so stastim,  bez dlheho cakania, prestupujeme a zaberame posledne tri miesta dalsieho autobusu iduceho na zapad do Maracaiba.  Sme radi, ze veci klapu.  Tesime sa vsak len par hodin.  Autobus, v ktorom som uz v alfa hladine zastavuje a o 2ej rano uz vsetci cestujuci stoja na kraji dialnice.  Problem s motorom v skorej rannej hodine a pokrocilom stadiu unavy nedodal vobec na radosti.

Mina nas a cosi opodial zastavuje podobny autobus iduci tiez do Maracaiba.  Volne miesto nema ani jedno, no sofer nas pozyva do ulicky alebo na schody.  Bez vahania sa rozhodujeme pre pohyb, a preto obsmrdanie na tmavej dialnici nechavame slabingerom resp. ostatnym byvalym spolucestujucim.  Cesta je ale zarubana a v polosede so stiahnutymi nohami na schodoch odratavam hodiny.  Tych, aby malo nebolo, sa z osmich vyklulo kvoli defektu 11.

Do Maracaiba prichadzame o 10ej rano.  I ked mame za sebou skoro 25 hodin cesty, stale jej nie je koniec.  Menime nejake dolare na black markete, prebieha rychla organizacia shared taxika cez hranice do Kolumbie.  Slnko nas prazi, hlad a smad hasime sendvicom, vodou a kafcom z plastu na stojaka.

Aspon, ze nam sedi gro planu.  Caka nas uz len par hodin na hranicny prechod, ktory i ked patri k dvom najbezpecnejsim spajajucim Venezuelu s Kolumbiou, je stale odporucane prekrocit za vidna.  Auto bolo kontrolami zastavene zo 5-7 krat, no bezpecne a v klidu sme to dali.  Hurraa!  Sme spat vo vytuzenej Kolumbii!  Na tento okamzik som sa ozaj tesil.   Venezuela bola fine, no snad s najmenej veselymi a usmievajucimi sa ludmi.  Definitivne aspon v porovnani s ostatnymi mnou precestovanymi krajinami Juznej Ameriky.

V slnecnej Kolumbii nas cakal na 17 minut presne autobus, ktory nas bral do ciela tejto nekonecnej streky – Santa Marty.  Posledna 5-6 hodinovka i ked v brutal cistom a modernom spaceship buse si ziadala o spanok, no vysoky stav unavy a vycerpanie ho odstartovat nijako nedokazali.

Vdaka Bohu sme uz v Santa Marte!  37 hodin non stop trkotacky sme narychlo zmyli studenou vodou sprchy paradneho hostela.  Po uvitacom pivku, ktore sme dostali v bare po check-ine zdarma, nasledovali dalsie 2 platene.  Sme spat v raji.

Nadisli dni trochu nic nerobenia, oddychu a blogu.  Sli sme na skok okupat sa i do Tagangy, kde Mito zavital uz pred mesiacom.  Mestecko docela pohodka, no pre mna na taky max 1 day visit.  Dali sme vegac pri vode, kde sa chladil tak pes ako aj samotny zmrzlinar.

Zo Santa Marty Lucka vystartovala na 4 dnovy trek do Strateneho mesta (Ciudad Perdida).  Moj stav pretrekovanosti rozhodol za mna tento trek uz bojkotovat.  Steve to bral do Cartageny po pobrezi Karibiku a ja som sa na poslednu chvilu rozhodol pre pozyvaci list do Bogoty na Couchsurfing, ktory bolo tazke odmietnut.

Stretko s Luckou som mal v Cartagene o 5 dni.  V tomto luxusnom kolonialnom 1.1 milionovom meste na pobrezi Karibiku zotrvam nejaky ten tyzden.  Bude to zaroven moja bodka za Kapitolou c.1 – tripe po Juznej Amerike.  Odtialto totiz zoberiem podobnu plachetnicu ako Mito, ktorou sa 5 dni dobrodruzne poplavim cez ostrovy San Blas do Panamy – Strednej Ameriky.

Príspevok Opustenie Venezuely, spat v Kolumbii zobrazený najskôr Triper.sk.

More previously –

http://triper.sk/2010/08/28/taganga-panny/

Príspevok Back to Colombia (from Venezuela) – Caribbean Story Starts zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Ciudad Bolivar, Venezuelan hole zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Canaima National Park feat. Salto Angel (979m) – pix zobrazený najskôr Triper.sk.