Easy Chango Bratja CZ

Warming up with Slivovica after dive….Sliffca z KPZ ( Krabicka Posledni Zachrany ) iba pre specialnych hosti…:)))))

Príspevok Cenotes diving with Easy Chango Bratjami zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Last hours of our 2010 Trip: Cancun- Zone Hotelera zobrazený najskôr Triper.sk.

Cancunu sme dali dokopy snad hodku.  Mito si vyzdvihol batozinu, ktoru tu pred cestou na Kubu nechal, tak sme si vyhladovani dali rico Cinu (kedze sme v Mexiku) a palili 2.5 hodiny autobusom smerom juznym na rovnako biele, no viac tranquilo a lacnejsie plaze ako je tomu v Cancune.

Ponuku touta ako obvykle berieme i teraz a z terminalu sliapeme zhruba 7 minut do na prvy pohlad celkom ok vyzerajuceho hostela.  Vecer bol o qase.

Dalsie rano sa uz otukavame s malickym, no zivym farebnym mesteckom, prechadzame ulicami, dlhou plazou, fotime az narazame na dalsi Maysky skvost, ruiny Tulum.  Zrekonstruovany Tulum patri k najzachovalejsim mayskym pamiatkam, ktore lezia priamo na pobrezi mora.

Tieto zrucaniny su na rozdiel od ostatnych, ktore sme doteraz cestou navstivili zaujimave hlavne svojou lokaciou.  Lezia v zeleni, ktora hranici s bielym pieskom a uzasnou mokrou modrostou Karibiku.  Priamo v areali pod kamennymi hradbami si dnes turisti zmyvaju pot a oddychuju v piesku rovnako ako tomu bolo predtym ako zacali Spanieli okupovat Mexiko ked tu vegetili Mayovia (v 13-15.st.n.l.).

V Tulume sme mali od Lucky Z. (nasej ex-spolucestovatelky) kontakt na dvoch borcov z Ceska.  Ku kontaktu sme sa dostali hlavne za ucelom nacerpania rad ako sa zbavit after efektov ‘dengue fevru’ ktory nas oboch pred mesiacom skolil k zemi.

Chalosi tu v Tulume funguju uz niekolko rokov a prevadzkuju skvely dive shop.  Zasli sme teda za nimi a nachytali par vychytaviek a len tak infosiek o tom, co abo jag to tu v tychto castiach sveta chodi.  Easy Chango dive shop, ako i chlapov (Lukasa a Tomasa) si nevieme vynachvalit a ak by ste vy zvazovali v Tulume spoznavat krasy podmorskeho sveta, odporucame stopro vyuzit ich znalosti, schopnosti, ktore su skombinovane s maxi priatelskym servisom a kludom.  Diving je tu specialny hlavne tym, ze sa potapate v tzv. cenotes, ktore su typicke pre poloostrov Yucatan. Cenotes su pozemskymi branami do podzemnych jaskyn a dier (i vyse 60 m hlbokych), ktore su zaliate sladkou a/al. morskou vodou.  Prave tu na Yucatene ich je najviac (cez 3000) a z nich sa 16 moze navstevovat i komercne, teda za ucelom napr. potapania.  Ozaj bomba.

Nas cely pobyt v Tulume bol presne taky, aky som chcel a uz pred mesiacmi naplanoval.  Veget cez dni na mori, maxi mazec job s blogom (vid cela Kuba) v skore rana a vecery.  Minimalne 5 hodin  sme v priemere denne rubali len s blogom, aby sme v nom zdelili max, co sa len da, i vo fotoprevedeni. (pre hladsi prehlad fotiek je uz cela Kuba in na fanpage facebooku Triper.sk)

Jedno pekne poobedie sme si dopriali veget na nedaleko od Tulumu vzdialenej plazi Acumal, ktora je znama tym, ze v nej viete plavat s korytnackami.  Sli sme teda ta a bola to spica.  Na radu ceskych bratov sme plutvami brazdili cire vody este v skorych rannych hodinach pred imigraciou americkych turistov valiacich sa z busov a lodi. To uz sme my vtedy mali za sebou tortugas surfing, ba dokonca videli aj raye.

S chlapmi sli jeden vecer pozriet miestnu futbalovu ligu, vianocnu partu, dali pivka slivku, slivku pivo a hned sa nam ulavilo.  Vecer mi bol kratsi ako som dufal.

Tulum je ozaj perfekt destinacia.  Z Europy let do Cancunu date za 600 euro, tak ste v Tulume cosi do dvoch hodin.  Plaz na plazi, lacny a jednoduchy transfer na ne a znich, voda, piesok yucatanskej urovne, k tomu kite surfing, snorkeling a diving urovne svetovej.  Vsetko v prijatelnych cenovych relaciach.

Respect, gracias Mexico!

Príspevok Tulum (Yucatan/Mexico) zobrazený najskôr Triper.sk.

9 milionova Guadalajara je povazovana za najviac mexicke mesto z velkych miest Mexika.  Je zaroven hlavnym mestom statu Jalisco, z ktoreho pochadzaju mariachis i tequila a definitivne je s jej okolim hodna navstevy aspon na taky tyzden.

Moj visit Guady bol ale hlavne pre stretnutie sa s mexickou kamoskou Sandrou, s ktorou som pred 6timi rokmi pracoval vo Flaming Nore, v Londyne.  Dva dni, ktore som s nou stravil v kruhu jej rodiny su neopisatelne.  Tetuska varila co len mexicka kuchyna ponuka a obskakovala pochutinami a vnimavostou z kazdej strany.  Atmosferu domacnosti vyplnaju Sandrine 4 sestry (z 5, ktore som tu spoznal) a ich laska medzi sebou a k ich mame je hodna zlatej medaily.

So Sandrou som prebehol historicke centrum, urobil zaujimavy nakup na miestnych marketoch a zucastnil sa predvianocnej party organizovanej z jej prace. Vecerne hodiny boli v skupine jej sestier a znamych v uliciach mesta, no predovsetkym o zivej hudbe.  Prva noc v rock klube, kde sa hralo dost latinoameriky, druha v maxi velkom bare Bariachi, kde usi publika uspokojovali vyse 12 clenna skupina mariachis.

Na treti den ma teta na cestu nabalila tekutinami a ovocim, a tak aby malo nebolo, vsetci 5 co boli v tom case doma odviezli na autobus.  Na rozlucku pred mojim odchodom mavali cheerleader ozdobami a nahlas spievali. Rumeny vsetkych bozkavam a balim 2x viac veci, ako som mal ked som tu dorazil, do busu pripraveny na dalsiu 8 hodinovu cestu spat do Mega Mexika.

Guadalajara je od dnes mojim dalsim domovom a rodinu Diazovcov isto vo svojom zivote este raz s radostou navstivim.

Teraz uz sedim na hosteli Amigo v Mexiku D.F.  Vymenil som si par riadkov s Mitom a aktualizujem blog co sa len da.  Od zitra som totiz na Kube (Mito prichadza den po mne).  Na Kube budeme komplet bez netu, cize triper.sk bude zhruba cosi cez 10 dni bez aktualizacie.

Na ceresnicku konca tripu – Kubu sa nesmierne tesime a potom, po navrate z nej spat do Mexika, vsetko z cesty po ostrove zreferujeme.

Zatim all best a vela zdaru pri kupe vianocnych darcekov, heh…

Príspevok Zasypany laskou v Guadalajare zobrazený najskôr Triper.sk.

Dnovy posun rozhodol o tom, ze Puerto Escondido som sa rozhodol preskocit.  Mito ostal preto o den dlhsie v Mazunte a ja som v podvecer bral autobus z par kilometrov vzdialenej Pachutly do kingkong mesta, vyse 20 megoveho Mexica D.F. (Mexico City).

Po 15 hodinach luxus pohodlnej cesty som sa ocitol na svojom terminali – Autobuses del Norte, a pred 10ou uz schytaval pecky neuprosneho slnka v hlavnom meste Mexika.  Moc ale nevahal a siel hned za svojimi prioritami.  Vzal som taxi a mieril so vsetkym zavazadlom rovno na Kubansku Ambasadu poziadat o turist kartu, ktora je ekvivalentom viz pri ceste na Kubu.  To slo hladsie ako som cakal a i ked som si vystal rad ako na bardejovskej policii, kartu som mal pak vyhotovenu do 15 minut.

Tak ako v inych vacsich mestach ludia z bezpecnostnych dovodov radia brat taxiky, v Mexico D.F. je tomu naopak.  Prave z tych istych dovodov mate brat radsej metro ci inu formu miestnej hromadnej dopravy (za predpokladu, ze taxi nemate predplateny alebo telefonicky objednany).

Z ambasady teda sliapem na najblizsie metro vyse 15 minut a ako doma sa s prehladom dostavam az na svoju stanicu, odkial hladam ulicu, kde mi lezi pred dnom odporucany hostel Amigo.  Vsetko ide hladko, po ubytovani a vyhodeni bagla na hornu postel 10 miestneho dormitoria vychadzam do ulic spoznat co cas povoli.  Prv sytim fyziologicke potreby a tak zacinam s fotodokumentaciou.

Po prejdeni centra a navsteve veze Latinoamericana pre par panoramatickych predstaveni, sa hybem ulicami a hladam trolej na miesto, ktore som si zaumienil navstivit uz pred mesiacmi.  Vystupujem na miestnom markete a zhruba kilometer pred sebou uz vidim veze Baziliky Lady Guadalupe.  Prave tu sa nachadza miesto, kde sa v minulosti pastierovi zjavila Panna Maria a poziadala ho, aby tu postavili kostol.  Ako dokaz svojho zjavenia poslala arcibiskupovi svoj obraz, ktory je namalovany na latke/vrecovine, v ktorej pastier niesol arcibiskupovi ruze.  Technika vyhotovenia obrazu  je dodnes neznama a nevysvetlitelna.  Ci sa jedna o skutocny zazrak alebo nie je uz rozhodnutie postavene na dobrovolnej baze.

V kostole a jeho okoli travim nieco cez hodinu a pred zotmenim naskakujem na mikrobus, ktory ma vezie na Zocalo, hlavne namestie v centre Mexika.  Odtial cubydup, a som na hosteli, kde davam veceru, sprchu a hryziem hrbu mailov.  Okolo polnoci zalahavam do postele.   I ked z budika nastaveneho na 6.17am velku radost nemam, tesim sa na dalsi den, kedy odcestujem do Guadalajary a navstim Sandru, znamu z prace vo Flaming Nore v Londyne z r. 2004!

Príspevok Mega City – Mexico, D.F. zobrazený najskôr Triper.sk.

‘When the Dreams pass thrue….’

Bits of Zicatela waves and fun, when wasn’t even swell….

Príspevok Puerto Escondido – Surfing ‘Playa Zicatela’ zobrazený najskôr Triper.sk.

Príspevok Puerto Escondido & Playa Zicatela zobrazený najskôr Triper.sk.

Po 3 doch v dedine som nejako pocitoval, ze sa mi asi vsetko vracia a nemohol som sa opat hybat. V case odchodu som este narychlo vyhladal odbornu pomoc….a nasiel som !!! Mamu mesiarku s celenkou na hlave ‘Masaze California’.  Tak siel som do toho s najvacsou radostou a tesil sa aky budem sviezi  a ohybny ako udicia.  Po polhodinovej masazi, mi este dopriala 10 min navyse coz ani neviem, ci som to este chcel, ale nejako nemohla rozmastit to tam vsetko, tak este si zadrtila posledne pecky….jej pot mi kvapkal na Ge-Zicht, a ja v hadom prevedeni s usmevom prasknutej dzine, so zazmurenymi ocami som sa modlil konca.  ‘OK …vydychaj a prid zajtra…’ Po  takomto Jokeu, som utekal za Tomasom a taktiez som doprial aj jemu trosku relaxu pod pestami tanku…Po  polhodke, pokrceny Tomas ma, uz zaspateho budi, …’Nikam nejdeme…to sa neda ist nikam po takomto cosi……:)))))’ tak aj bolo , museli sme dat povinny kvas v lahu. Vycapeny na lavickach a slnku vychytnavame pomasazovy stav cakame na vecer, kedy organizujeme posledne cestovne veci pred dalsou zajtrajsou rozluckou.  Dalsi den po spocitani modrin Tomas si to nasmeroval do Mexica City, a ja musim smerovat opacnym smerom do Cancunu bez modrin.

Príspevok Mazunte – Encontramoska zobrazený najskôr Triper.sk.

Stat Oaxaca na juhu Mexika patri k jednym z najzvodnejsich a najlakavejsich v celej krajine.  Je znamy povodnym obyvatelstvom stale silno udrziavajucim svoje tradicie, pestrofarebnymi marketmi, mnohymi fiestami, stale pouzivanymi starymi jazykmi a diverzitou reliefu (plaze, kopce, puste, dzungle,…).

Mesto Oaxaca je hlavnou destinaciou regionu a kazdeho koho stretavam cestou sa ma pyta, ci tam planujem ist, ze navsteva tam isto stoji za to.  I ked som tam zastavku povodne nevidel, rozhodol som sa v Oaxace na den zastavit, kedze je to i mojim smerom – cestou do Mazunte, za Mitom na plaz.

Oaxaca je neskutocne zive kolonialne mesto.  Cez den su jej namestia plne siatrov s handycraftom, satkami, taskami, balonmi, textiliami, palenymi cd/dvd-ckami atd; vecer sa to meni na poulicne vyvarovne, kde sa vari jedlo, ake mnoho slovenskych oci este nevidelo.  Mesto je tiez zname tym, ze sa v nom takmer stale deje nejaka fiesta.  I nas jedna zastihla, s folklorom a dychovkou prechadzajucou jej centrom.

Cely den som lamal roh za rohom ulic.  Kaficka na dobrych flekoch len davali prestavky od fotenia, exploringu a sightseeingu.  Vecer som si doprial par hodin kludu, trochu zamakal na blogu, kedze sa toho za posledne dni priserne nahromadilo.

Na noc sme sa vydali za jedlom a zabavou do centra, plus si kupit Mezcal, ktory je tu max popularny a piju ho vsetci ovela viac ako len jednu z jeho najznamejsich foriem – tequilu.  Davame par testovaciek a tak sa rozhodujeme pre kupu ‘best value for money’ varianty – 50% litrovka zlteho napoja za 7 dolkov.  Flase som sa trochu obaval a vedel, ze ukoncit ju v trojke by bolo docela nebezpecne.  Pre mna istotne, kedze ma dalsi den cakalo dalsich 8 hodin cesty do Pochutly (nedaleko Mazunte/Mita), znamej svojimi vyse 500 zakrutami. Vsetko ale prebehlo proficky hladko.  Vela milych okolo prechadzajucich ludi si s nami dalo po plastovom shotiku a z flase ubudalo zo stvrthodiny na polhodinu.  Ked som povedal, ze k stastiu uz chyba len sukromne vystupenie Mariachis, bral som to humorne.  Do 9 minut vsak uz 6-7 tradicne oblecenych mariachis nam dava za 2 mezcal shotiky dvojsongove predstavenie, menime kontakt, potrasieme rukami a uz sa hybu s nastrojmi dalej do hustavy ludi.  (Slubujem, ze ich budem propagovat na Youtube a to pri lepsom internete i raz splnim 🙂 )

Okolo 11ej sa vyberame z parku do ulic.  Je piatok a ziva hudba panuje klubikom tohto mesta.  3 bloky od nas je live SKA, no my sa rozhodujeme pre Pure Mexican Rock len o blok dalej.  Do klubu vas po kontrole vrecak pusta silnejsi bouncer.  Vnutro malickeho baru je podla ocakavania tmave.  Ziva hudba este nezacala, no v rohu uz sedi pripraveny bubon.  Prichadza punk-gel-vlas zostylizovany typek s komplet potetovanou lavackou a priatelsky vedie nas k poslednym volnym stolickam u jedneho zo vsetkych siedmych stolov klubu.  Tu uz sa miestna partia (82% konstalacia chlapov) nasava velkymi flasovymi pivami, ktore objednavaju jedno po druhom.  Atmoska je perfektna.  Priatelstvo, kde kazdy zdravi kazdeho a kazdy druhy sa o vas zaujima a chce byt novym znamym…  Prislo mi to, ze tak podobne tomu bolo niekedy doma, kedy turistu v bare chcel i z vlastneho vrecka kazdy pohostit aspon piveckom.  Hudba zacina hrat, priestorom sa vali tvrdy i menej tvrdy rock v spanielcine.  Vsetci, ktori vladzu a vedia pomahaju s hulakanim. Modrasty dym z cig, ktore sa fajcia zasadne az po filter a sharuju a hybu z ruky-do-ruky, je husty ako pred dvoma rokmi v bardejovskom Irishi.

Zodpovednost vyhrava nad uletom, beriem to easy a o jednej rano som po skvelom lokal zazitku v posteli.  Den&noc v tomto meste bola svetova liga a som vdacny za kombo caso-priestoru, ktorym ma Oaxaca obdarila.

Príspevok Den & noc v Oaxace zobrazený najskôr Triper.sk.

Kratka 27 minutova cesta plna miestnych ludi v minibuse zbehla jednoduchym pokecom o tom, kde je Slovensko.  Vystupujem na plne namesticko malej mayskej dedinky obyvanej komunitou Tzotzilov.  Vsade okolo je zivo, zeny v miestnych krojoch predavaju zeleninu, ovocie, jedlo; deti behaju sirom sarom a muzi s klobukmi na hlavach postavaju a debatuju ‘co tyden dal’.

Biely kostolik s farebnymi ornamentmi kvetov predstavuje hlavnu atrakciu (pre turistov) a denno-denny zivotny ritual obyvatelov tejto konzervativnej dedinky a jeho prva navsteva aspon mierne sokne kazdeho.  Vstup 1 euro vas dostava cez drevene dvere dnu.  Tam je polosero a jedna klasicka obdlznikova miestnost.   Nie su tu ziadne lavice ani stolicky.  Jediny ‘nabytok’ je oltar vpredu a po obvode celeho kostola su nachadzaju stoly, na ktorych horia vsade stovky sviec.   Nad stolmi na stenach su v drevenych malych oltaroch sosky vsemoznych svatcov.  Zem je posiata ihlicim, na ktorom sedia ci klacia veriaci.  Niekde v rohu pod oltarom hra potichu hudba pozostavajuca z parstrunovej gitary, harmoniky a maleho bubna, po ktorom pravidelne a nezne udiera jedna drevena palicka.  Nie je tu ziadne elektricke svetlo a okrem jasu sviec tu viditelnost vylepsuju len slnecne luce, ktore prelietavaju oknami kostola a ostro rezu jeho vnutro na par casti.  Hybuci sa dym prave v tychto bielych lucoch robi komnatu kostola (aby malo nebolo) este viac tajuplnou.

Podla svatcov by som hodnotil, ze sa jedna o krestanov.  No vsetko ostatne tomu nenasvedcuje.  Vidite mayjske ritualy pod krestanskymi svatymi.  Akoby v case kolonizacie tlak Spanielska na zmenu ich viery sposobil to, ze v srdci udrziavaju svojich, no klanaju sa “nasim”.

Ritual vyzera asi takto.  Najprv si uvolnite kachlicky na zemi odhrabanim ihlicia.  Skupina usadne a na kachlicky na zemi umiestni v tvare rozne velkej matice sviecky.  Tie sa lisia vonou, farbou, velkostou… Pomaly ich zapaluju, rad po rade.  Popri tom sa modlia v sede i na kolenach.  Okrem sviecok ludia z tasiek vykladaju aj kadejake nealkoholicke bublinkove napoje.  Po vsetkych modlitbach piju prv bielu tekutinu (neviem ci alko alebo nealko) – nalievaju si ju do plastoveho pohara a sharuju.  Ludia veria, ze odgrgavanim uvolnuju z tela zlych duchov, preto po bielej vodicke vypije kazdy zo skupiny jednu z vylozenych flias gaseosy  (nealkoholicky ovocny napoj).  Kola ma v dolezistosti najvacsiu prioritu, v kostole je sta posvatnym napojom.

Pokrocilejsim ritualom je liecenie fyzicky/psychicky nemocnych.  Po zapaleni sviecok vyberie rodina z igelitovej tasky vypasenu sliepku so zviazanymi nohami.  Rozviazu jej nohy a daju ju do ruk osobe, ktora ma byt vyliecena.  Ta ju drzi na zemi zobakom smerujucim ku svieckam.  To trva i 10 minut az pokial je sliepka kludna.  Rozmyslam o com asi tak sliepka rozmysla.  Mam pocit, ze pravdu o jej buducnosti tusi uz aj sama.  Po meditacii spolusediaca vezme z ruk chorej operenca a mava nim nad svieckami zo strany na stranu.  Potom potrie pacientku sliepkou – usudzujem ze potiera tu cast tela pacientky, ktora ju boli.  Tak sliepke zlomi v sede, tichosti na kolene krk a vrati ju pacientke do ruk.  Ta ju potom drzi na zemi az pokial telo stale trasucej sa sliepky neopustia posledne pulzujuce nerviky.  Tento ritual sa bud ukonci Dejstvom 1 alebo sa zopakuje s dalsou sliepkou po par chvilach.  Pocet obetovanych sliepok je priamoumerny vaznosti choroby.  Na koniec rodina so vsetkymi, ktori sa ritualu zucastnili vypije svoje vsetky napoje, odgrgnu zlych duchov, zbalia veci i sliepky a odidu.

Za svoju hodinu a pol som v tichosti pozoroval 4 zlomenia krkov u roznych skupiniek.  Melancholicka hudba a tak uprimne modlitby, ake vidite snad len na videu z Medzugoria, vas pomaly privadzaju k slzam.  Divne rozcitliveny opustam kostol cosi okolo obeda a palim spat do Cristobalu v dodavke plnej v krojoch oblecenych mayskych zien vracajucich sa z marketu.

Ulice centra 130 tisicoveho San Cristobalu sightseeingovo nicim a lietam nimi vsetkymi svetovymi stranami.  Mesto, ktore nazyvaju spanielskym kolonialnym zazrakom lezi vo vyske 2100 mnm a ponuka tolko pohladnicovych obrazkov, ze sa idem zblaznit.  Uz davno som k tomu nemal tak velku chut fotit.  Pocko praje a je len dumem, kedy sa UNESCO spamata a hodi ho na svoj zoznam.

Príspevok San Cristobal & San Juan Chamula (Chiapas/Mexico) zobrazený najskôr Triper.sk.