Potosi & stveracka na sopku Cosiguinu

Volcanoboarding – akcia, ktora absolutne neprisla nahodou, radost zo stretnutia po celych dvoch mesiacoch a fakt, ze to ozaj vsetko tak skvele vyslo sa nedalo poriadne neoslavit.  Dalsie rano podla ocakavania nebolo najlahsim, no blog sme kompletne aktualizovali a pred obedom a nasim odchodom z Leonu nan nahodili este i cerstve panoramamy.

Kedze nas cakala dlha cesta na uplny sever Nikaraguy, kde ani pes na turistu nestekte, pretoze tam ziadneho ani nezavetri, brali sme to pekne zrezka.  Jeden chicken bus vystriedal dalsi a ten potom dalsi a dalsi… Medzi nimi sa zo stanice na stanicu v mestach presuvame par plnymi mikro nakladiakmi, ktore tu funguju ako MHD.

Uz v druhom buse mam citak, ze tu si vie vreckar isto prist na svoje.  Kontrolujem si stav svojich par zvysnych gombikov na vreckach a obchytavam sa pre kontrolu kazdu druhu chvilu.  Citakom treba verit.  Po vystupeni z tretieho autubusu vidim, ze mi chyba za opaskom Leatherman Wave a ziza na mna uz len prazne puzdro.  Musim priznat, ze vec, ktoru mam na opasku denno denne a malo co pouzivam si absolutne neuvedomujem a zabudam preto kontrolovat.  Tiez ma nenapada, ze naoko obycajne vyzerajuci vreckovy nozik som nepredpokladal, ze mozno stratit touto cestou.

Kazdym prestupom viac potom zmoceni, sme sa nevedeli dockat sprchy a studenej vyrovnavacky pred spanim.  Zrazu je tma a 8 hodin vycerpavajucej cesty za nami.  Sprchy v nasej noclaharni nebolo a ked si viete predstavit nezapadnut do nocneho zivota baviacich sa ludi, tak my sme si velmi nevedeli…pokial sme sa v Potosi nerozhodli dat si jedno pivecko na ich miestnej didzine.  Uz 20 metrov pred vstupom – drevenou branou, sme tak bili do oci, ze sme to radsej otocili, aby sme nepokazili inym vecer.   Zuby sa v Potosi asi neumyvaju, tak sme aj to skipli a 2 radsej zbiti lezali v posteli a tesili sa kedy fen zaveje nasim smerom.  Latinskoamericke rytmy znejuce vonku zo stale v plnom prude fungujucej ‘zabavy’ dodali na auteticnosti rydzej nikaragujskej dedinky.

Vstavacka bola brzka.  O 8ej sme uz po ranajkach – napriek horucave teplej instantnej polievke (na vyber nebolo) a tak po zakuseni nejakeho peciva zistujeme smer, kde sa zacina cesta na nas dalsi nikaragujsky vulcan – sopku Cosiguina.  Napriek tomu, ze nam 3ja ludia dali rozne casove odhady na jej absolvovanie sa Slovaci nezapreli a bez hanby sli bez sprievodcu.  (Ten by asi po 21 metroch nemal co povedat a len by nam pil vodu zhodnotil Mito :))

Cesta bola v tom dusne a teplote dost hard ‘prechadzkou’.  Tak som sa naposledy potil niekde v malajskej dzungli.  Od cela to tieklo az po kolena a triko uz prestalo absorbovat pot.  S Mitom a dobrym humorom, kompletka ako za starych cias, i tu sami bez naznaku turistu rozbijame dalsi kopec.  S civilizaciou nas spojili po par hodinach sliapacky len dvaja typci s macetami na konoch a tak uz len teply kravsky zelenkasty trus.

Vrchol sopky, ktory odstrelilo v r. 1835 (z 3000 povodnych metrov ma sopka uz len 850m, za ten fakt sme boli uprimne vdacni) sme dosiahli po 3 horucich hodinach len s prestavkou na pitie cervenej sumienky.  Hore dali pauzicku, fotecky, oddych…  Nastastie prisiel aj mrak a ten nas zachranil od neuprosneho slnka.  Vyhlad, ktory vrchol sopky ponuka zacina priamo jej vnutrom– hlbokym kratrom vyplnenym zelenym jazerom a tiahne sa az do El Salvadoru a Hondurasu, do oboch krajin, kde uz dalsi den smerujeme.

Vidina TONE po navrate bola uz cestou hore jasna.  Len to teraz zojst, dat si jednu studenu, cestou na latrinu prekrocit 2 svine na dverach dvora, obliat sa vodou z lavora namiesto sprchy, zbavit sa novoprisateho kliesta a brat bus spat do Chinandegy.  Posledny bol o 3pm, tak sme kopali vrtulu a na super skromnej fen izbe boli nieco pred druhou.

Tona ani nestihla ovlazit plastovy pohar a uz jej nebolo.  Z nasho teraz uplne ineho ubytka sme sa inac dost vytesovali a hodili pred autobusnou par fotiek.  Cakal nas extrem.  Jasan, plny chicken bus zazil nemalo kto, no ten nas hranicil s Guinnessovkou, kde sme naratali cez 110 ludi.

Kazde stvrte dievca je mamicka a ta ma aspon 2 deti.  Svedomie nam neda a i ked mame dnes uz v nohach cez 15km, 2 hodky zo 4och davame v stoji – teda drzime chodidla na jednom mieste a sme radi, ze sa to nejak dari.  Vrecka checkujem kazdu minutu uz i pri mikrodotykoch.  Tu by uz ale ani vreckar nemal miesto na manevrovanie, ci presun alebo utek.

Do Chinandegy dorazame tesne po zotmeni.  Vita nas na prvy dojem nie najfun mesto.  Teenageri na skatoch, rollerbladoch a ich blbe pokriky na dvoch gringov kracajucich poloserom.  Nachadzame do par minut hostel, nechavame veci na nezavretelnej izbe a ideme sa rychlo co najblizsie najest.  Do hodky zapiname fen, v izbe mame dokonca i TV, co potesilo a uzavrelo nasu narocnu spolocnu (zatial) 3-oj dnovku.

Kde bolo tam bolo, toto este nebolo

Volcano Boarding, Nicaragua

nejake fakty:

Max Speed:

82km/h – my sme sli 104km/h lebo sme Slovaci a reprezentujeme…

Prevysenie:

700m aj daco…neskor aj deco…

Sklon:

45 C…koliesko hore….blba klavesa…

Teplota:

Horuco jagh wof Vranove w lete + monterky a okulky….

Risk:

juuuuj dal by som si 2 risky s bandurkami a salatom..cipana…ale to asi az na dalsi rok…

Srdceclicks:

Muchisiiiiiiiiimo…

Fun:

the best…

Pikoska:

“Popri treku si kazdy moze zobrat co chce…”som tomu najprv nerozumel o com rozpravaju a preco hned na zaciatku…….ale ked sme prechadzali kraterom tak sa prechadza cez vyvreninu zlata…Tagh jagh skromy Slovak som si zobral iba taku malu hrudku do vitriny….ze pre brata , lebo zbiera shutre……

celkom som sa tesil z toho…jaka liga, popri  tych mojich celorocnych problemoch…….aj som bol tazsi, cize so mnou slo jagh dzive…po dojazde a ceste spat, vysmiaty sme zastavili na entrande parku….

Prehladavacka: jasna vec ze moje vysvetlenie nepreslo, hoci v tom case som mal cool stylish spanish s gramaticou v buducom case….:))))))))))))

Trik je v tom…povedia, ze mozes brat kolo uvladzes..ale nakoniec im to vlastne donesies dolu, spinavy s ocuchanu ricu a svieckou pod nosom…das im to na kopku..:)))) …volaju to …”Gringos porteros” …beznamahy tazia zlato…..kazdy den ….este ze som nebol lachvaty….

When 7 gears ain’t enough..or..when the dreams COME TRUE

Not only that we’re over excited from be(er)ing together again, we have just accomplished (today!) one of our mutual biggest & longest lasting dreams… A wish we had hoped to live and experience together for almost 2 years now, sitting on our 7 Holyport Road blue couch looking at one particular TNT magazine picture, dreaming…

Proving that they do come true, OURS, that has been on our minds and in our hearts for so long has just been materialized…

Cerro Negro Volcano Boarding, Leon, Nicaragua

triper.sk @ Cerro Negro Volcano-boarding!

(Thank to God and all our Guardian Spirits!)

Nicaraguan Pearl – Granada

Jednodnovka, pocas ktorej som sightseeingom rozbil ulice centra Granady a neskor jednonocka na supertenkom matraci, pod ktorym bolo citit kazdu drevenu ladku, ma posuva dalej.  O par hodin svojim pestrofarebnym chicken busom pomaly preseknem hlavne mesto Nikaraguy Managuu na dve casti a pokracujem severne do Leonu, kde ma uz od vcerajsej noci caka Mito.

Zastavka v Granade ‘she oplacila’ akoby to skonstatoval Branko.  I ked telovy spray je uz davno vymeneny za repelent proti komarom, 80-tisicova Granada zalozena v r. 1524 je najstarsim kolonialnym mestom a zlatym turistickym vajcom krajny.  Katedrala v Centralnom parku je plna ludi, predavacov, stromoradia, v ktoreho tieni oddychuju aj koniky s pohonicmi.  Mnozstvo historickych elegantnych kostolikov, kolonialnych budov, ludi, ktori zdravia, no zbytocne neotravuju, robia Granadu paradnym mesteckom na relaxacnu prechadzku s fotoaparatom i na par dni.  Mesto lezi nedaleko jazera Lago de Nicaragua, z ktorych brehov turisti podnikaju vypadky lodami na mnozstvo malych ostrovcekov s bielymi plazami alebo smeruju rovno na najvacsi ostrov jazera Ometepe, kde sa skriabu na vrchy sopiek Concepcion ci Maderas.

Tud, mat viac casu som tam, no snad nekdy priste.

More Granada

Tunco y Sunzal surfing

Tunco je maly plazovy resort ,kde cez tyzden nieje nic iba surfing a boards repairing…Avsak vikend je pestry s life music skoro v kazdom bare co tu je a cela dedinka sa zaplna ludmi zo San Salvadoru , ktory je iba hodku vzdialeny. Potom zase nasleduje kludny tyzen plny surfu, s cool vlnami pcas celeho dna…